Izraelská ekonomika je pod tlakom rozsiahlej operácie v Gaze a konfliktu s Iránom. Vynárajú sa tak otázky, či si Izrael môže dovoliť bojovať o premenu Blízkeho východu. Správa pochádza z denníka Telegraph.
Ulice Jeruzalema sa vyprázdnili. Miestni obyvatelia vravia, že im to pripomína „atmosféru ako za pandémie“. Obchody a školy sú zatvorené a tí, ktorí môžu, pracujú z domu, aby zostali blízko protileteckého krytu. To si však vyberá svoju daň.
Zmenšená ekonomika
„Izraelská ekonomika bude v najbližších rokoch asi o päť percent menšia, ako by bola, keby k vojne nedošlo,“ uviedol Liam Peach, hlavný ekonóm pre rozvíjajúce sa trhy zo spoločnosti Capital Economics. Dôvodom je pokles pracovnej sily pre povolávania záložníkov do armády a nedostatok pracovníkov v Gaze.
Izraelská ekonomika bežne rástla najmenej o štyri percentá ročne. Pred útokom Hamasu v októbri 2023 dosiahol jej rast 6,5 percenta, v minulom roku to však už bolo menej ako jedno percento.
Výdavky na obranu pritom prudko stúpli, o viac ako 60 percent, čím deficit štátneho rozpočtu prekročil 6 % hrubého domáceho produktu a pomer dlhu k HDP sa zvýšil na takmer 70 percent.
Ratingové agentúry situáciu nervózne sledujú. Agentúry Fitch, Moody‘s a S&P hodnotia Izrael ratingovou známkou na spodnej hranici najvyššieho investičného stupňa, s negatívnym výhľadom.
Vojenský konflikt
„Eskalácia vojenského konfliktu by mohla podstatne oslabiť izraelskú ekonomiku, fiškálnu a platobnú bilanciu,“ uviedla S&P v poznámke minulý týždeň po začatí izraelských náletov.
Vláda už musela zvýšiť daň z pridanej hodnoty a plánuje zmraziť platy štátnych zamestnancov. Nižšie úverové hodnotenie Izraela však znamená, že si nemôže požičiavať tak výhodne ako iné rozvinuté krajiny, takže musia prísť škrty vo výdavkoch.
Optimisti sa však namiesto obáv z krátkodobého vplyvu vojny na verejné financie alebo narušenia aktivity podnikov pozerajú na dlhší časový horizont. Upozorňujú najmä na vyhliadky, že Irán z toho vyjde ako oveľa menšia strategická hrozba.
Ak Izrael prinesie do regiónu mier a upokojí situáciu v Iráne, dôjde k „veľkému rozmachu“, uviedol Eugene Kandel, profesor ekonómie a bývalý poradca premiéra Benjamina Netanjahua.
„Súkromné investície budú oveľa vyššie, pretože celý región bude oveľa bezpečnejší. A ak sa Irán otvorí investíciám, bude to ešte väčšia príležitosť, pretože je to obrovská krajina,“ povedal.
Podľa Kandela z krátkodobého hľadiska by veľké zvýšenie výdavkov na obranu mohlo vytlačiť veľmi potrebné verejné a dokonca aj súkromné investície do izraelských ciest, škôl a nemocníc.
Z dlhodobého hľadiska by však vyššie vojenské výdavky priniesli aj ekonomický impulz, keďže podporia už aj tak značný izraelský export obranných prostriedkov. Dodal, že izraelská ekonomika preukázala veľkú odolnosť aj v minulosti.