Európska banka pre obnovu a rozvoj zlepšila prognózu tohtoročného rastu ekonomík regiónu, v ktorom pôsobí, pričom tak urobila prvýkrát za viac než rok.
V prípade Slovenska však počíta so slabším tempom rastu než v predchádzajúcej prognóze. Zároveň dodala, že americké dovozné clá a vojnové konflikty sa odrazia na vývoji ekonomík v roku 2026.
Zlepšenie odhadu
EBOR pôsobí približne v 40 ekonomikách sveta, od rozvíjajúcej sa Európy cez strednú Áziu, Blízky východ až po krajiny Afriky. V najnovšej správe uviedla, že tento rok očakáva rast v tomto regióne v priemere o 3,1 percenta.
V porovnaní s predchádzajúcou prognózou z mája to predstavuje zlepšenie odhadu rastu o 0,1 percentuálneho bodu. Po štyroch predchádzajúcich zhoršeniach je to prvé zlepšenie prognózy.
V roku 2026 počíta so zrýchlením tempa rastu na 3,3 percenta, čo však predstavuje zhoršenie prognózy. V máji počítala s tým, že rast na budúci rok dosiahne 3,4 percenta.
Aj keď rozdiel v predchádzajúcej a súčasnej prognóze je minimálny, EBOR upozornila na rozdiel v tempe rastu medzi rozvíjajúcimi sa európskymi ekonomikami a krajinami v iných regiónoch. Podľa banky európske štáty svojím rastom za ďalšími ekonomikami výrazne zaostávajú.
Hlavná ekonómka EBOR Beata Javorčíková pre Reuters uviedla, že najnovšia správa banky poukazuje na „viacero problematických bodov, ako aj na rozdiely vo výkonnosti medzi rozvíjajúcou sa Európou a inými regiónmi, v ktorých EBOR pôsobí“.
Medzi nepriaznivé faktory zaradila rastúci dlh, opätovný nástup inflácie, pretrvávajúce vojnové konflikty a americké dovozné clá.
Uviedla, že aj keď dovoz USA z týchto krajín za 1. polrok vzrástol, podpísal sa pod to najmä vývoj v 1. kvartáli, teda predtým, než do platnosti vstúpili dovozné clá USA. „V nasledujúcom období clá už pocítime,“ povedala Javorčíková.
Znižovanie výdavkov
Zatiaľ čo dlh a potreba znižovať výdavky tlačia na rast európskych členských štátov EBOR vrátane Poľska, Maďarska či Rumunska, štáty v strednej Ázii, subsaharskej Afrike, ako aj Turecko smerujú k vyššiemu rastu.
Čo sa týka strednej Európy a pobaltských štátov, EBOR očakáva tento rok rast na úrovni 2,4 percenta. V budúcom roku by sa mal zrýchliť na 2,7 percenta.
Slabší dopyt zo zahraničia, fiškálnu konsolidáciu a tlak amerických ciel by čiastočne mali kompenzovať vyššie infraštruktúrne investície.
V prípade Slovenska počíta EBOR tento rok s rastom o 1,1 percenta, čo v porovnaní s májovou prognózou predstavuje zhoršenie o 0,3 percentuálneho bodu. Na budúci rok očakáva rast slovenskej ekonomiky o 1,6 percenta.
Ešte výraznejšie zhoršila banka odhad vývoja maďarskej ekonomiky. V máji počítala s jej tohtoročným rastom o 1,5 percenta, teraz očakáva rast iba o 0,5 percenta. Na budúci rok však odhaduje, že rast dosiahne dve percentá.
Rast dlhu
Čo sa týka Česka a Poľska, obidvom krajinám odhad rastu oproti májovej prognóze zlepšila, pričom Česku o 0,4 percentuálneho bodu na dve percentá a Poľsku o 0,2 percentuálneho bodu na 3,5 percenta. V budúcom roku EBOR očakáva rast českej ekonomiky o 2,2 percenta a v prípade Poľska o 3,4 percenta.
Javorčíková upozornila, že vo väčšine členských štátov EBOR rastie dlh, čo zhoršuje vyhliadky v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Podľa hlavnej ekonómky EBOR sa pozornosť politikov v poslednom období presunula inam a zdá sa, že ich už udržateľnosť dlhu príliš nezaujíma. „Ako keby všetci zabudli na nedávnu skúsenosť Grécka,“ dodala.
Javorčíková zdôraznila, že verejný dlh krajín EBOR je „veľmi vysoký“, zhruba na úrovni roku 1990, pričom náklady na jeho obsluhu čoraz viac zaťažujú štátne rozpočty.
V extrémnych prípadoch, akým je napríklad Egypt, dosahujú náklady na obsluhu dlhu približne 14 percent hrubého domáceho produktu. Na porovnanie, v prípade Maďarska sú to štyri percentá HDP a Poľska dve percentá HDP.
Okrem toho sa opäť začala zrýchľovať inflácia, ktorá v regióne EBOR dosiahla v júli v priemere 6,4 percenta. Aj keď je podstatne nižšia než v roku 2022, keď dosiahla rekordných 17,5 percenta, je vyššia, než EBOR predpokladala.