Veľký a zatiaľ nevyužitý potenciál európskeho hospodárskeho rastu sa skrýva v obrovskom objeme úspor domácností, ktoré Európania držia v hotovosti alebo na bežných a sporiacich účtoch.
Hoci európske domácnosti šetria viac než americké, ich prostriedky sú vo veľkej miere uložené konzervatívne namiesto toho, aby podporovali produktívne investície, upozornil v aktuálnom komentári analytik Slovenskej sporiteľné Marián Kočiš.
Kapitálový trh
Zmenu by mohlo podľa neho priniesť vytvorenie skutočne jednotného kapitálového trhu v Európskej únii.
„Takýto krok by predstavoval zásadný posun vo financovaní európskych inovácií, infraštruktúry a zelenej transformácie a zároveň by posilnil dlhodobú odolnosť európskej ekonomiky. Harmonizácia pravidiel v investičnej oblasti a odstránenie zostávajúcich vnútorných bariér sú pre budúci rast Európy kľúčové,“ zdôraznil ekonóm.
Poukázal na to, že kapitálové trhy v EÚ zostávajú aj po dekáde reformných snáh roztrieštené. V 27 členských štátoch únie funguje 295 obchodných miest, 14 zúčtovacích centier a 32 centrálnych depozitárov cenných papierov. Pre porovnanie, v rámci Spojených štátov funguje 50 až 60 obchodných miest, dve zúčtovacie centrá a jeden centrálny depozitár.
Európska finančná infraštruktúra je tak podľa analytika drahšia, zložitejšia a menej efektívna. Voľnejšiemu pohybu kapitálu naprieč Európou bránia aj rozdiely v insolvenčnom práve, zdaňovaní a dohľade.
Európske domácnosti dokážu šetriť výrazne viac ako americké, keďže v EÚ sa priemerná hrubá miera úspor z disponibilného príjmu pohybuje okolo 14 percent, kým v USA len približne päť percent, vyčíslil Kočiš. Problémom tak podľa neho nie je nedostatok úspor, ale spôsob, akým sú využívané.
„Domácnosti v EÚ držia takmer 12 biliónov eur v hotovosti a bankových vkladoch - približne tretinu svojho finančného majetku. V Spojených štátoch pritom hotovosť a vklady predstavujú iba okolo desať percent celkových finančných aktív,“ priblížil analytik.
Podľa odhadov Európskej centrálnej banky by sa pritom osem biliónov eur z týchto prostriedkov mohlo presunúť do dlhodobých investícií, ak by sa európske domácnosti správali podobne ako americké. Ročný dodatočný tok investícií by mohol dosiahnuť približne 350 miliárd eur.
Komplikovaný systém
Druhou stranou mince sú podľa Kočiša samotné podniky, ktoré hľadajú financovanie. Aj tu Európa naráža na komplikované národné systémy a stále viac európskych firiem sa preto rozhoduje získavať kapitál v Spojených štátoch.
Napríklad v roku 2023 získali európske startupy na domácej pôde približne 52 miliárd dolárov (44,5 miliardy eur), zatiaľ čo v USA to bolo až 138 miliárd dolárov, poukázal analytik.
„Bez výrazného posunu smerom k jednotnému kapitálovému trhu v Európe hrozí stav, v ktorom budú mať domácnosti síce veľa úspor, no tie sa budú na hospodárskom raste, produktivite a tvorbe pridanej hodnoty na starom kontinente podieľať výrazne pod svojím potenciálom. Malé a stredné podniky zostanú naďalej odkázané najmä na klasické úverovanie, startupové firmy budú hľadať kapitál v Spojených štátoch či v Spojenom kráľovstve a bohatstvo domácností sa bude reálne zvyšovať v oveľa menšej miere, ako by mohlo,“ varoval analytik.
Naopak, fungujúca Únia úspor a investícií v EÚ by podľa neho mohla tento trend zmeniť.