Ako je na tom Slovensko s umelou inteligenciou? Darí sa nám držať s okolitými krajinami krok?
Slovensko sa v oblasti umelej inteligencie príliš neodlišuje od okolitých krajín. Dokonca by som povedal, že ani od európskych krajín celkovo. Európa je svojím spôsobom bublina, ktorá má vlastné pravidlá pre umelú inteligenciu. Tie sú už známe a postupne budú nabiehať do platnosti. Mám tým na mysli AI Act a následné opatrenia, ktoré sa budú uplatňovať v členských krajinách Európskej únie. Čiže z hľadiska formálneho fungovania je AI trh v Európe homogénny a Slovensko sa zásadne neodlišuje od ostatných. Na druhej strane nielen my, ale Európa celkovo výrazne zaostáva za Spojenými štátmi a Čínou. Oba tieto regióny majú pred nami veľký náskok.
Kde vidíte hlavný dôvod?
Dané je to výrazne vyššími investíciami do umelej inteligencie v minulosti v USA a Číne. A podľa toho, čo vieme, budú tie investície vyššie aj v budúcnosti. Znamená to vysokú pravdepodobnosť, že tie nožnice medzi USA a Čínou na jednej strane a Európou vrátane Slovenska na druhej strane sa budú ďalej roztvárať. Rozhodne sa nebudú zatvárať.
Ako sa Slovensku darí v oblasti digitálnej transformácie štátu? Vieme, že napríklad Estónsko je v tejto oblasti lídrom.
U nás sa najviac digitalizovalo v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie v roku 2004, keď sme boli nútení prijať množstvo legislatívnych opatrení, zákonov či nových postupov. Automaticky sa očakávalo, že tento proces bude podporovaný informačnými systémami. Takže vtedy sa digitalizovalo naozaj vo veľkom a tie investície boli násobne väčšie, ako sú dnes. V tom čase zároveň prebiehalo to, čo z dnešného pohľadu nazývame digitálnou transformáciou, keďže sa nielen nasadzovali nové informačné systémy, ale zároveň sa menili procesy. Samozrejme, toto celé bolo napojené na snahu priblížiť sa k európskej legislatíve, postupom a pravidlám. V tom čase teda dochádzalo nielen k tomu, že sa vyvíjali a nakupovali informačné systémy, ale zároveň sa menilo celé pozadie, procesy či kompetencie úradov. Museli sa tiež vzdelávať ľudia.
Dnes to už neplatí?
Nie, tento aspekt v istom momente zoslabol, pretože hneď ako sa v rozličných agendách stali naše právne normy kompatibilnými s tými európskymi, tak snaha vykonávať zmeny nad rámec nasadzovania informačných technológií upadla. Nikto sa už tomu poriadne nevenoval. Len teraz pred pár rokmi, možno pred štyrmi či piatimi rokmi, sa znovu začal objavovať pojem digitálna transformácia. A ten do veľkej miery prišiel zo zahraničia. Naša asociácia viac-menej už od roku 2019 hovorí o tom, že nestačí nasadzovať informačné systémy, treba aj niečo meniť vo fungovaní inštitúcií. A toto štát ešte stále nemá celkom uchopené.
Prečo začal byť tento trend aktuálny práve v posledných rokoch?
Pojem digitálna transformácia sa vo svete aj na Slovensku dostal do popredia vďaka tomu, že sme pozorovali súkromný sektor, v ktorom nasadzovanie digitálnych technológií viedlo k výrazným úsporám na strane nákladov. Napríklad vo výrobe môžu dosiahnuť aj 30 percent. Vidíme, že banky, telekomunikační operátori, energetika či výrobné podniky zmenili pomocou digitálnych technológií svoj biznis aj celkový charakter fungovania. Na druhej strane, štát stále funguje na pravidlách, ktoré pochádzajú spred digitálnej doby. Týmto papierovým postupom prispôsobuje svoje informačné systémy a ich funkcie, avšak k žiadnej reálnej transformácii procesov v skutočnosti nedochádza.
Čo treba spraviť, aby sme ju naozaj zrealizovali?
My to chápeme tak, že aby naozaj došlo k transformácii, problematika nasadzovania informačných systémov v štáte, trebárs na ministerstvách či v iných orgánoch, by sa musela posunúť z útvarov informatiky na vyššiu úroveň rezortu. Nestačí totiž, že informačný systém implementuje sekcia informatiky a nejaký vecne príslušný odbor poskytuje súčinnosť. Práve naopak, prijímateľom systému má byť odborný útvar a informatika by mu mala pomáhať. Treba to teda otočiť opačným smerom, než ako je to dnes.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 73% na dočítanie.
Zostáva vám 73% na dočítanie.