Svetová ekonomika preukázala odolnosť voči „viacnásobným šokom, obchodnému napätiu a zvýšenej neistote“ a je na tom lepšie, ako sa Medzinárodný menový fond obával. Vyhlásila to generálna riaditeľka fondu Kristalina Georgievová na samite skupiny G20 (20 najväčších svetových ekonomík) v Južnej Afrike. Správa pochádza z portálu businesstimes.
Georgievová ale zároveň upozornila, že tvrdohlavo slabý hospodársky rast pod úrovňou spred pandémie nového koronavírusu, vysoký dlh a rastúca neistota naďalej brzdia mnohé krajiny, najmä tie najchudobnejšie.
Globálna zraniteľnosť
„Moje hlavné posolstvo je veľmi priamočiare. Globálnej ekonomike sa darí lepšie, ako sme sa obávali, ale horšie, ako potrebujeme,“ povedala lídrom G20.
Georgievová vyzvala vlády, aby posilnili dôveru prostredníctvom dôveryhodných a predvídateľných politík, obnovili rezervy a riešili domáce nerovnováhy, ktoré živia širšiu globálnu zraniteľnosť. Skonštatovala tiež, že na uvoľnenie potenciálu súkromného sektora sú potrebné štrukturálne reformy.
V súvislosti s globálnou spoluprácou zdôraznila potrebu modernizácie obchodných pravidiel pre digitálnu ekonomiku a mobilizácie nového financovania pre krajiny v núdzi. Potvrdila, že MMF rozširuje svoje trvalé kvótové zdroje o 50 percento, čo je rozhodnutie, ktoré podporili členovia G20.
Proces reštrukturalizácie
Vyzvala na rozhodnejšie kroky v súvislosti s dlhmi. Hoci sa v spoločnom rámci G20 dosiahol pokrok, krajiny podľa nej stále potrebujú rýchlejšie a predvídateľnejšie procesy reštrukturalizácie.
Georgievová hovorila tiež o rýchlom rozvoji umelej inteligencie a uviedla, že by mohla zvýšiť globálny rast o takmer jedno percento.
Varovala však, že vplyv umelej inteligencie bude nerovnomerný a kľúčové bude zabezpečiť, aby rozvojové krajiny nezostali pozadu. Vyzvala na urgentné investície do digitálnej infraštruktúry, zručností, flexibilných trhov práce a etickej regulácie. „Je to nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby umelá inteligencia bola silou prosperity pre všetkých.“