Srbský prezident Aleksandar Vučič v utorok varoval, že vláda bude možno musieť úplne prerušiť vzťahy s najväčšou rafinériou v krajine pre sankcie USA zamerané na jej väčšinového vlastníka, ktorým je ruská Gazprom Nefť. Správa pochádza z AFP.
Jediná srbská ropná rafinéria NIS nemôže od 9. októbra prijímať ropu z Ruska pre sankcie Washingtonu proti Moskve za vojnu na Ukrajine.
Odstávka rafinérie
Prezident Vučič v súvislosti s hrozbou úplnej odstávky rafinérie v priebehu niekoľkých dní povedal, že ak budú sankcie pokračovať, vláda bude musieť zastaviť všetky platby smerujúce do spoločnosti aj z nej.
Rafinéria, ktorá pokrýva približne 80 percent dodávok paliva v Srbsku a prevádzkuje pätinu čerpacích staníc, bude tiež nútená zatvoriť svoje maloobchodné predajne.
Vláda však tvrdí, že Srbsko má dostatok zásob paliva. „Paliva bude dosť, ale ľudia budú jednoducho musieť používať iné čerpacie stanice,“ povedal Vučič na tlačovej konferencii.
Rafinéria NIS by mala mať po zvyšok týždňa povolený prístup k platobným službám, najmä na vyplácanie zamestnancov a dodávateľov.
Sekundárne sankcie
Vučič v súvislosti s problémami rafinérie upozornil na riziko sekundárnych sankcií a „zničenie finančného systému Srbskej republiky“. Minulý týždeň totiž Národná banka Srbska vyjadrila obavy z toho, že by mohla byť zasiahnutá sekundárnymi sankciami.
Belehrad, ktorý požiadal Washington o dočasný odklad sankcií, čaká na rozhodnutie. Medzitým pokračujú rokovania medzi ruskými akcionármi a potenciálnymi kupcami rafinérie.
„Nemôžeme zavádzať našich ruských partnerov a nechceme nikoho zavádzať falošnými dobrými správami, pretože dobré správy jednoducho neexistujú,“ povedal Vučič.
Prezident predtým stanovil 50-dňovú lehotu na predaj spoločnosti, aby splnil požiadavku USA na odchod ruského vlastníka. Vzhľadom na to, že rokovania sa vlečú, úradníci naznačili možné prevzatie rafinérie štátom, napriek tomu, že túto možnosť predtým vláda odmietla pre úzke väzby Srbska a Ruska.
Srbsko v roku 2008 predalo podiel vo výške 51 percent v NIS ruským spoločnostiam Gazprom a Gazprom Nefť za 400 miliónov eur v rámci širšej dohody, ktorá zahŕňala aj výstavbu energetickej infraštruktúry. Tá sa však uskutočnila len čiastočne. Srbský štát vlastní takmer 30 percent NIS, pričom zvyšok vlastnia menšinoví akcionári.