Krajiny Európskej únie spoločne vynaložili viac ako desať miliárd eur na ochranu spotrebiteľov a firiem v súvislosti s dôsledkami rastúcich cien energií, ktoré sú zároveň dôsledkom geopolitických napätí na Blízkom východe.
S odkazom na údaje z bruselského think-tanku Bruegel o tom dnes informuje Bloomberg. Španielsko a Nemecko tvoria najväčší podiel.
Zhoršenie situácie na globálnych energetických trhoch, spolu s narastajúcim napätím v regióne a neistotou ohľadom dodávok ropy a plynu, viedli k rastu cien energetických komodít. Napätie sa ešte viac vyhrotilo po vojenských útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán koncom februára, ktoré vyvolali odvetné reakcie a zvýšili neistotu na trhoch.
Neefektívne využité peniaze
Tieto výdavky však nie sú míňané efektívne, tvrdí Bruegel. Takmer štyri pätiny opatrení, ako sú plošné daňové úľavy, sú podľa štúdie think-tanku zle zamerané. Okrem toho časť poskytnutej podpory nezodpovedá odporúčaniam Európskej komisie (EK), podľa ktorých by mala byť pomoc dočasná a nemala by zvyšovať dopyt. Španielsko tvorí takmer polovicu z celkového počtu, Nemecko je druhým najväčším platcom.
Šok na energetických trhoch zhoršuje vyhliadky ekonomiky EÚ. Dá sa tiež očakávať, že tlak na štátne rozpočty sa zvýši, ak konflikt bude pokračovať. To ovplyvňuje rast aj infláciu v Nemecku, ktoré je najväčšou ekonomikou Európy. Talianska premiérka Giorgia Meloni minulý týždeň varovala, že nie všetky krajiny EÚ majú dostatočný fiškálny priestor na zmiernenie dôsledkov vyšších cien energií.
Konflikt na Blízkom východe prichádza v čase, keď 27-členný blok stále rieši dôsledky ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Nasledoval aj prudký nárast cien energií a napríklad cena benzínu dosiahla rekordnú úroveň. V jednom momente bola asi desaťkrát vyššia ako krátko pred inváziou. Počas tejto krízy vlády EÚ vyčlenili viac ako pol bilióna eur na podporu spotrebiteľov.
Pomoc, ktorá môže spôsobiť ešte väčšie škody
"Zlou správou je, že vlády EÚ sa pravdepodobne z energetickej krízy v roku 2022 veľa nenaučili," povedala Simone Tagliapietra, analytička think-tanku Bruegel, pre Bloomberg. "Napriek všetkým odporúčaniam európskych a medzinárodných inštitúcií uprednostňujú rýchle a necielené opatrenia. To je spoločensky nerovné a hrozí ďalšie zhoršenie problému, pretože to podporuje dopyt v časoch nedostatku," dodal.
Lídri EÚ minulý týždeň vyzvali na nové opatrenia na zmiernenie dopadov rastúcich cien energií. Plán predložený EK – ktorý zahŕňa väčšiu koordináciu, opatrenia na letecké palivo a zníženie energetických daní – je podľa nich nedostatočný.
Španielsky premiér Pedro Sánchez vyzval na väčšie investície do elektrifikácie ekonomiky, flexibilnejšie fiškálne pravidlá a zavedenie mimoriadnej dane z nečakaných ziskov energetických spoločností. Jeho vláda zaviedla zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na palivá, elektrinu a plyn a zároveň poskytuje priamu pomoc firmám v poľnohospodárstve, doprave a priemysle.
Európska komisia uviedla, že od začiatku americko-izraelskej vojny s Iránom zaplatila EÚ viac ako 20 miliárd eur navyše za fosílne palivá, ktoré spotrebúva.
Ceny ropy od eskalácie konfliktu, ktorá trvá od posledného februára, výrazne vzrástli. Rástli aj dnes, keď barel surovej ropy Brent zo Severného mora presiahol 110 dolárov.
