Americký Senát v pondelok schválil návrh zákona o bývaní, ktorého cieľom je zvýšiť ponuku a znížiť ceny okrem iného tým, že korporátnym investorom obmedzí možnosť skupovať rodinné domy. Návrh, ktorý je najrozsiahlejšou podobnou iniciatívou za posledné desaťročia, podporili obe politické strany.
Senátori ho schválili v pomere 85 ku piatim hlasom. Teraz putuje na hlasovanie do Snemovne reprezentantov. Republikáni aj demokrati sa snažia riešiť otázku dostupnosti bývania pred novembrovými voľbami do Kongresu, píše agentúra AP.
Zákonodarcovia chcú legislatívou zredukovať federálne predpisy a posilniť úlohu miestnych samospráv. Cieľom je "znížiť ceny, rozšíriť ponuku bývania, obmedziť byrokraciu, chrániť daňových poplatníkov a pomôcť viacerým Američanom splniť si sen o vlastnom bývaní," povedal republikánsky predseda senátneho bankového výboru Tim Scott, ktorý na presadení návrhu spolupracoval s demokratmi.
Najvyššie postavená demokratka vo výbore Elizabeth Warrenová povedala, že ide o najdôležitejší zákon o bývaní, ktorý by Kongres mohol schváliť od roku 1990. Byt alebo dom vtedy v USA podľa nej stál priemerne 150-tisíc dolárov (129-tisíc eur). Teraz zaň ľudia zaplatia v priemere viac ako 500-tisíc dolárov (430-tisíc eur), dodala.
"Prvýkrát v histórii nebudú môcť investičné fondy skupovať rodinné domy a meniť bývanie v ďalšej investícii pre Wall Street," rieka Warrenová. Očakáva sa, že Snemovňa reprezentantov návrh tiež schváli. Potom bude zostávať podpis prezidenta Donalda Trumpa, ktorý naznačil, že takúto právnu úpravu podporuje.
Republikáni aj demokrati legislatívu podľa AP podporujú, pretože chcú ukázať, že sa zaoberajú krízou dostupnosti bývania v krajine. Ceny rastú okrem iného aj preto, že na trhu nie je dostatok cenovo dostupného bývania. Trh s nehnuteľnosťami je v útlme od roku 2022, keď hypotekárne sadzby začali rásť z nízkych hodnôt z obdobia koronavírusovej pandémie.
