Hoci ceny kakaa boli v máji 2026 o 61 percent nižšie ako na historickom vrchole, spotrebitelia to pri cenách čokolády zatiaľ veľmi nepocítili. V analýze na to upozornil makroekonomický analytik Finaxu Denis Graus. Dôvodom je podľa neho niekoľkomesačné oneskorenie, s ktorým sa ceny surovín premietajú do cien finálnych výrobkov, ale aj pôvodná príčina zdražovania.
„Za zdražením nestál prudký rast dopytu po čokoláde, ale výpadok produkcie kakaa. Pokles cien kakaa však automaticky neznamená okamžité zlacnenie čokolády, keďže výrobcovia často nakupujú kakao prostredníctvom dlhodobých kontraktov, takže lacnejšia surovina sa do výrobných nákladov premieta až po určitom čase,“ uviedol Graus.
Okrem toho burzová cena kakaa tvorí len časť výrobných nákladov. Významnú úlohu zohrávajú aj ceny cukru, mlieka, energií, obalových materiálov, dopravy či rast miezd. Spotrebiteľské ceny čokolády podľa analytika v Európskej únii počas roku 2025 vzrástli v priemere o 17,9 percenta, hoci burzová cena kakaa už začala postupne klesať.
Na Slovensku bol rast cien miernejší a dosiahol 6,6 percenta, zatiaľ čo napríklad v Poľsku čokoláda zdražela o viac ako 32 percent. „Rozdiely medzi krajinami súvisia s rozdielnou štruktúrou trhu, obchodnou politikou reťazcov aj tempom premietania výrobných nákladov do maloobchodných cien,“ vysvetlil Graus.
Upozornil aj na odhad Svetovej banky, že priemerná cena kakaa v roku 2026 klesne približne na 3800 dolárov za tonu, teda o viac ako polovicu oproti priemeru roku 2025. V roku 2027 banka predpokladá mierny nárast ceny na 4200 dolárov (3686,15 eura) za tonu.
„To naznačuje, že extrémny cenový šok už pravdepodobne odznel. Neznamená to však návrat cien na úroveň spred niekoľkých rokov, keďže kakao zostáva drahšie ako pred pandémiou a výrobcovia naďalej čelia vyšším nákladom vo viacerých oblastiach,“ skonštatoval analytik.
