Rozhodnutie ruskej vlády zastaviť pre nedostatok palív na domácom trhu vývoz nafty sa odrazil na globálnych energetických trhoch.
Krok Moskvy totiž znamená ešte väčší nedostatok tohto paliva vo svete. To viedlo k rastu jeho cien, a to aj na trhoch, ktoré už naftu z Ruska nedovážajú. Správa pochádza z agentúry Reuters.
Nafta sa na celosvetovej spotrebe ropy podieľa najväčšou mierou. Vzhľadom na jej široké využitie môže tak zvýšenie jej cien viesť k dominovému efektu v globálnej ekonomike. Nafta je využívaná v priemysle, poľnohospodárstve, v nákladnej doprave aj na produkciu elektrickej energie.
Obmedzené dodávky
Dodávky nafty na svetové trhy sú pritom obmedzené už niekoľko rokov. Dôvodom je vysoký postpandemický dopyt a zníženie produkcie v dôsledku zatvárania rafinérií v západných krajinách.
Ďalšiu redukciu dodávok spôsobila vojna na Blízkom východe, ktorá sa začala po útoku USA a Izraela na Irán koncom februára.
Rusko je po USA druhým najväčším vývozcom nafty na svete, takže odstavenie rafinérií v dôsledku ukrajinských útokov na ruskú energetickú infraštruktúru môže výrazne ovplyvniť globálne dodávky paliva.
Už pred oznámením zákazu v stredu 8. júla sa jej export pre dronové útoky Ukrajincov postupne znižoval. V období od 1. do 10. júla klesol vývoz ruskej nafty oproti objemu exportu v júni približne o 40 percent a v porovnaní s priemerným exportom vlani o vyše 70 percent.
K zvýšenému tlaku na svetové dodávky nafty prispela v týchto dňoch aj najnovšia vlna amerických útokov na Irán. K tým došlo iba pár hodín po oznámení Moskvy, že minimálne do konca júla zastavuje vývoz nafty. Opätovné útoky Američanov na Irán vyvolali nové obavy o dodávky paliva cez Hormuzský prieliv.
Zvýšenie cien
Navyše, podľa údajov amerického ministerstva energetiky klesli zásoby nafty v USA za týždeň do 3. júla o vyše 4,5 milióna barelov na 97,8 milióna barelov. Zásoby sú tak šesť percent pod päťročným priemerom.
Spojené štáty a Európa už naftu z Ruska pre vojnu na Ukrajine nedovážajú, napriek tomu zastavenie ruského vývozu poslalo ceny paliva nahor aj na týchto trhoch. Futures kontrakty na naftu s nízkym obsahom síry v USA vzrástli v stredu o 11 percent na 154 dolárov (134,73 eura) za barel.
V porovnaní so stredajšou cenou americkej ľahkej ropy WTI to predstavuje prémiu na úrovni zhruba 80 dolárov. Cena sa zvýšila aj v Európe, pričom prémia v prípade futures kontraktov na naftu s nízkym obsahom síry zaznamenala oproti cene ropy Brent takmer 61 dolárov na barel. To predstavuje historické maximum.
Výpadok ruského exportu znamená, že pravidelní odberatelia ruskej nafty, ako Turecko a Brazília, vstúpia do súboja o naftu z USA, ktorú doteraz odoberali európske a ďalšie štáty.
To sa môže negatívne odraziť na zásobovaní sektora energetiky a poľnohospodárstva, a to pre farmárov v citlivom období žatvy na severnej pologuli a blížiacej sa jarnej sejby na južnej pologuli.
„USA sa po uzatvorení Hormuzského prielivu stali hlavným dodávateľom nafty pre Britániu a Európsku úniu. Avšak každý barel, ktorý je presmerovaný do krajín Latinskej Ameriky, stráca Európa,“ povedal Qilin Tam, analytik z FGE NexantECA. „Toto sa pritom deje v situácii, keď zásoby nafty v USA a ropnom uzle ARA (Amsterdam - Rotterdam - Antverpy) sú už teraz výrazne pod historickým priemerom pre toto obdobie roka,“ dodal.
Zároveň upozornil, že opätovný rast napätia na Blízkom východe môže zmeniť nedávne rozhodnutie Číny uvoľniť obmedzenia na vývoz palív. To by znamenalo zvýšenie tlaku na dodávky nafty aj zo strany ázijských štátov.
