Z chudoby k miliardám. Ostrov Karimun sa stal ázijskou bránou pre ruskú ropu

Na prvý pohľad ničím nevyniká. Indonézsky ostrov Veľký Karimun leží necelých 40 kilometrov od Singapuru, nemá úrodnú pôdu ani významný priemysel a jeho obyvatelia sa po generácie živili najmä rybolovom.

Dnes sa však z tohto nenápadného miesta stal jeden z najdôležitejších uzlov svetového obchodu s ruskými ropnými produktmi.

„Je ich oveľa viac ako predtým. Ráno, popoludní, večer aj v noci sem priplávajú tankery,“ hovorí štyridsaťpäťročný rybár Supianto, ktorý na Karimune žije s manželkou a štyrmi deťmi v jednoduchej chatrči bez elektriny a tečúcej vody, len niekoľko desiatok metrov od pobrežia.

Cez miestny terminál od polovice roku 2024 pretiekli pohonné látky v hodnote najmenej 1,6 miliardy dolárov, ktoré následne zamierili na trhy po celej Ázii. Premena ostrova je pritom viditeľná aj v každodennom živote jeho obyvateľov, píše agentúra Bloomberg.

Karimun leží na mimoriadne strategickom mieste. Nachádza sa pri Melackom prielive, jednej z najvyťaženejších námorných trás sveta, len kúsok od Singapuru – najväčšieho centra fyzického obchodovania s ropou v Ázii.

Zásadná zmena prišla v polovici roku 2024. Miestny ropný terminál zmenil majiteľa a prevzala ho spoločnosť napojená na sieť firiem, ktoré sa podľa Európskej únie a Veľkej Británie podieľajú na preprave sankcionovanej ruskej ropy.

Práve vtedy začali na Karimun vo veľkom prichádzať tankery z Ruska. Podľa indonézskych colných záznamov dorazili počas necelého roka dodávky zo siedmich ruských prístavov, z ktorých tri sú na sankčných zoznamoch Európskej únie. V rokoch 2022 a 2023 pritom z týchto prístavov na ostrov žiadna ropa nepriplávala.

V ruských radách na benzín prituhuje. Lietajú facky, v Čeľabinsku sa strieľalo

Ťažko hľadať pôvod