Európska komisia považuje metán (CH4) za kľúčového vinníka emisií hneď po oxide uhličitom, ktorého množstvo je potrebné obmedzovať, aby Únia dosiahla zníženie emisií o 55 percent do roku 2030 a tiež plánovanú klimatickú neutralitu do roku 2050.
Práve z týchto dôvodov nadobudlo v auguste pred dvoma rokmi účinnosť prelomové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ o emisiách metánu v energetike. Európska komisia ním zaviedla extrémne prísne pravidlá pre ropný, plynárenský a uhoľný sektor.
Firmy musia pravidelne a detailne monitorovať svoju infraštruktúru na území EÚ a akýkoľvek únik metánu okamžite odstrániť.
Regulácia EÚ o metáne: Čo to znamená pre plyn, ropu a ceny.
Povinnosti sa vzťahujú aj na dovozcov skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorí musia od svojich dodávateľov z nečlenských krajín pravidelne získavať a na ročnej báze oznamovať najmä identifikáciu producenta zemného plynu a krajinu pôvodu vyťaženého plynu.
K tomu priložia aj informácie o tom, či výrobca meria emisie metánu a akým spôsobom riadi a obmedzuje úniky metánu.
Zmyslom týchto požiadaviek je, aby sa do únijných krajín v budúcnosti dovážali iba energetické komodity od výrobcov a dodávateľov, ktorí emisie metánu monitorujú a aktívne ich znižujú. Napriek tomu, že dovozcovia plynu, ropy a uhlia považujú cieľ metánového nariadenia EÚ za legitímny a environmentálne žiaduci, pri plnení týchto povinností narážajú na mnohé problémy.
„Jednou z hlavných komplikácií je obtiažnosť a v niektorých prípadoch aj nemožnosť jednoznačne identifikovať producenta plynu. Tento problém sa výrazne prejavuje najmä pri dodávkach LNG zo Spojených štátov amerických. Plyn sa tu pred skvapalnením odoberá z rozsiahlej plynárenskej sústavy, v ktorej je zmiešaný plyn od desiatok rôznych producentov,“ hovorí Roman Gazdík, hovorca spoločnosti ČEZ.
Ako dodáva, aj keď je krajina pôvodu plynu zrejmá, požiadavku na jednoznačné určenie konkrétneho producenta často nemožno objektívne splniť. Ďalším problémom je podľa neho absencia štandardizovaného reportovacieho formátu.
„Spoločnosť ČEZ tak od jednotlivých dodávateľov získava informácie v rôznych podobách a kvalite, pričom niektoré z nich ani plne nezodpovedajú požiadavkám nariadenia EÚ o emisiách metánu. Zjednotenie týchto podkladov do jednej prehľadnej a konzistentnej podoby je časovo náročné a administratívne komplikované,“ opisuje Gazdík.
Existujú aj ďalšie praktické prekážky, ktoré reportovanie požadovaných údajov európskym dovozcom sťažujú a robia ho veľmi náročným z hľadiska času aj zdrojov. „Ani po vynaložení významného úsilia nemáme istotu, že zhromaždené informácie plne zodpovedajú všetkým požiadavkám metánového nariadenia EÚ,“ konštatuje hovorca spoločnosti ČEZ.
Komisia navrhuje odložiť iba pokuty
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo nemožno vždy určiť producenta dovážaného plynu,
- Prečo samotný odklad pokút firmám nestačí,
- Ako môžu prísne pravidlá zdražiť energie v Európe,
- Prečo sa regulácia takmer netýka hospodárskych zvierat.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 59% na dočítanie.
Zostáva vám 59% na dočítanie.
