V Nemecku uhoľné emisie klesajú oveľa pomalšie. Napriek tomu môže ísť práve najväčšia európska ekonomika v boji proti uhliu a fosílnym palivám mnohým európskym štátom vrátane Slovenska príkladom.
Karta sa obracia
Pokrokom bolo utorňajšie hlasovanie mesta Mníchov, ktoré sa rozhodlo, že svoje uhoľné elektrárne uzavrie o 13 rokov skôr, než pôvodne plánovalo. Niektoré spolkové krajiny išli v ochrane životného prostredia a presadzovania obnoviteľných zdrojov energie ešte ďalej. Týka sa to napríklad Severného Porýnia-Vestfálska či Porýnia-Falcka. Tieto krajiny sú priemyselne veľmi rozvinuté a v minulosti v nich prosperovala ťažba uhlia. Teraz sa karta obracia. Uhoľné bane sa zatvárajú a energiu z uhoľných elektrární nahrádzajú obnoviteľné zdroje.
Od uhlia k vetru
Zaujímavým prípadom je mesto Grevenbroich, kde sa nachádza druhá najviac znečisťujúca uhoľná elektráreň v Európskej únii. Práve tu začal vyrastať park veterných elektrární (na snímke). „Vietor nijakým spôsobom neznečisťuje životné prostredie. Patrí mu budúcnosť najmä v regiónoch s priaznivými meteorologickými podmienkami, akým je aj Severné Porýnie-Vestfálsko," hovorí pre HN Benjamin Böhme, projektový manažér spoločnosti Windtest Grevenbroich, ktorá sa stará o prevádzku, údržbu a testovanie veterných turbín.
Modelový príklad
Ďalším nemeckým úspechom je okres Rhein-Hunsrück. „Sme modelovým príkladom v Porýní-Falcku, možno aj na spolkovej úrovni. Niektoré naše obce sú úplne sebestačné, čo sa týka výroby energie pre svoju vlastnú potrebu. Do projektov sa zapája čoraz viac našich obyvateľov," pripomína Frank-Michael Uhle, manažér klimatickej ochrany okresu Rhein-Hunsrück.
Podľa neho nemal región ešte pred 20 rokmi ani kilowatt obnoviteľnej energie. Dnes si obce sami vyrábajú energiu prostredníctvom slnka, biomasy či prenajímania svojho územia pre prevádzkovateľov veterných elektrární.