Zníženie podielu fosílnych palív na výrobe a spotrebe energie a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov patrí v súčasnosti medzi hlavné ciele energetickej politiky Európskej únie. Tá chce týmto spôsobom reagovať nielen na zvyšujúci sa dopyt po energiách súvisiaci s globálnym rastom priemyslu, ale aj na zhoršujúce sa životné prostredie a klimatické zmeny. Európske krajiny sa zároveň takýmto spôsobom snažia zbaviť energetickej závislosti od krajín ako je Rusko či Saudská Arábia, teda mocností s ohromným surovinovým bohatstvom, ale deficitom demokracie. Navyše, celosvetové zásoby ropy, plyn u či uhlia sa pomaly stenčujú a štáty sú už teraz donútené premýšľať, čo bude po ich vyčerpaní.
Radikálny krok Bruselu
Všetky spomínané dôvody prinútili Brusel k radikálnemu kroku – do roku 2030 chce zvýšiť podiel obnoviteľnej energie v členských štátoch EÚ zo súčasných 17 na 27 percent. A k tvrdým opatreniam na splnenie tohto cieľa tlačí aj jednotlivé krajiny.
Jednoduché to rozhodne nebude. Mnohé európske krajiny sú v súčasnosti závislé na energii z uhlia či plynu. Napríklad Luxembursko, ktoré je okrem bankového sektora známe svojim silným priemyslom, je v tomto smere najhoršie s niečo vyše šiestimi percentami. Jeho cieľom je mať do troch rokov desaťpercentný podiel obnoviteľných zdrojov energie na svojej spotrebe.
Naopak, absolútnu európsku špičku v tejto oblasti tvorí Švédsko, ktorému sa vietor či slnko podieľajú na energetickom mixe zhruba polovicou.
Horší priemer
Slovensko patrí medzi horší priemer. Podiel čistej energie v našom mixe prekračuje 13 percent, pričom do roku 2020 plánujeme prekročiť 14-percentnú hranicu. Veľmi podobne sú na tom naši susedia z Vyšehradskej štvorky.