Ako hodnotíte zákon o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje?
Inštitút priamo zákon nepripravoval, aj keď sme v rôznych fázach prispeli našim názorom. Oceňujem, že zákon vychádza z dobrej zahraničnej praxe a aj výrobcovia k jeho tvorbe pristúpili konštruktívne. Kľúčová však bude implementácia, pretože zálohovanie nebude vykonávať štát, ale priamo výrobcovia a predajcovia.
Šéf Zväzu obchodu Martin Katriak uviedol, že pre malé a stredné podniky môže byť situácia až devastačná a ide o predvolebnú taktiku. Je tento názor opodstatnený?
Zálohovanie úspešne funguje v ôsmych krajinách Únie vrátane Chorvátska a Litvy, čo nie sú krajiny vzdialené Slovensku mentalitou ani podmienkami. Zálohovanie nikde nemalo negatívny vplyv na triedenie ostatných plastov. Aj samotný prieskum realizovaný na Slovensku ukazuje, že u ľudí bude skôr zdvíhať povedomie o potrebe triediť aj ostatné typy plastov. Na ziskovosť obchodov vplyv mať nebude, keďže všetky náklady budú preplatené výrobcami a pre malé obchody bude spätné vykupovanie fliaš dobrovoľné.
Pod paľbou kritiky boli aj vstupné náklady 80 miliónov eur, ktoré vraj nezohľadňujú všetko. Myslíte si, že je táto cena adekvátna?
Celkové dodatočné náklady vrátane prevádzky prepočítané na miliardu PET fliaš budú predstavovať približne jeden cent na fľašu. Tento odhad považujem za realistický z dvoch dôvodov. Zverejnili sme štúdiu so všetkými predpokladmi a výpočtami. Tie doteraz neboli spochybnené. Prípadná kritika tak stále ostáva vo všeobecnej rovine „bude to drahšie“. Nikto však zatiaľ nepovedal na akých položkách a prečo.
A ten druhý dôvod?
Po zohľadnení nákladov na Slovensku sa naše odhady nijako nevymykajú reálnym nákladom takýchto systémov v ostatných krajinách Únie. Ak teda niekto hovorí, že to bude stáť viac, znamenalo by to, že si to samotní výrobcovia zorganizujú tak neefektívne, že náš systém by bol najdrahší v Európe. Väčšina trhu považuje odhad nákladov za korektný. Potešilo nás, že sme štúdiu museli preložiť do angličtiny. Vyžiadali si ju viaceré členské krajiny, ktoré tiež uvažujú o takomto riešení.
Systém zálohovania v súčasnosti funguje v 10 európskych krajinách. Kde je podľa vás zvládnutý najlepšie?
Lídrami sú určite severské krajiny ako Nórsko, Švédsko, Fínsko alebo Dánsko. Z praxe krajín, ktoré zálohovanie zavádzali neskôr sme sa poučili aj my. Napríklad v Estónsku, či Chorvátsku najprv nemali zabezpečenie fliaš špecifickým EAN kódom. To viedlo k dovozu fliaš zo zahraničia a celková miera návratnosti prekročila 100%, čo samozrejme nie je možné. Mysleli sme na to v našej štúdii i pri príprave samotného zákona.
V čom je situácia na Slovensku iná, je zavedenia ťažšie?
Situácia nie je u nás výrazne odlišná. Oproti severským krajinám však možno na Slovensku chýba trošku väčšie environmentálne povedomie. Ale aj to sa postupne mení, čo je potešujúce.
Petíciu Za čisté Slovensko podpísalo okolo tri tisíc ľudí, podľa zistení 86% Slovákom navrhované zálohovanie podporuje. Ako hodnotíte postoj ľudí k tejto téme?
Ľudia sú stále citlivejší na dlhodobo neriešený problém, a to odpad v uliciach a prírode. Stačí zopár nezodpovedných jedincov a krajina je plná PET fliaš. Taktiež stále citlivejšie vnímajú samotné plasty.
Čo bude pred zavedením v roku 2022 najdôležitejšie?
Kľúčové bude založenie správcu, ktorý bude celý systém koordinovať vrátane logistiky, dostupnosti automatov a nastavení výšky záloh a cien, ktoré budú výrobcovia uhrádzať obchodu za vzniknuté náklady. Toto všetko budú robiť samotní výrobcovia s predajcami. Bude treba tiež ľuďom vysvetliť ako systém funguje a kde môžu fľaše vracať.