Ako uvádza v svojej analýze Inštitút enviromenálnej politiky, zálohovať nápojové obaly plánuje aj Škótsko a viaceré ďalšie krajiny si vypracovali analýzu zavedenia tohto systému.
Mimo Európy je praxou v USA, Kanade, Izraeli a čiastočne v Austrálii a niektorých ostrovoch v Tichom oceáne. Výška zálohy sa pohybuje od asi siedmich centov v Chorvátsku po 40 centov vo Fínsku.
Systémy v krajinách však nie sú identické, líšia sa materiálmi, ktoré zahŕňajú či zapojením opakovane použiteľných obalov do schémy. Nie všetky sú tiež povinné pre výrobcov, vo Fínsku a Nórsku ich má však motivovať enviromenálna daň.
Všetky krajiny však dokážu vyzbierať viac ako 85 percent všetkých PET fliaš uvedených na trh a rovnako v nich funguje centrálny systém, ktorý jednotlivých aktérov koordinuje.
Prvenstvo v zálohovaní patrí Islandu a Švédsku, ktoré sa touto cestou vydalo v roku 1989, ako posledná krajina sa pred piatimi rokmi pridala Litva.
Vlani sa v krajine uskutočnil spotrebiteľský prieskum, ktorý ukázal pozitívny dopad zálohovania.
Až 93 percent opýtaných uviedlo, že začali v domácnostiach zodpovednejšie pristupovať k triedeniu aj ostatných zložiek odpadu a 95 percent dokonca zaznamenalo nižšie znečistenie parkov, jazier a prírody.