Predstavme si len obyčajný nákup. Nazbierame si paradajky do plastového sáčka, rovnako do neho vložíme aj jednu uhorku či pečivo si naberieme jednorazovými plastovými rukavicami. A to je len začiatok.
Na rodinnú grilovačku si do košíka vložíme jednorazový riad, pre deti priložíme farebné slamky a z obchodu odchádzame poznačení veľkou ekologickou stopou.
Európska komisia dvíha výstražný prst pri štatistikách, podľa ktorých tvorí plastový odpad 70 percent celkového množstva odpadu znečisťujúceho moria v Európe. Toho býva každoročne 25 miliónov ton.
Podľa Eurostatu sa ročne vyprodukuje skoro 85 miliónov ton odpadu z obalov a toto číslo len rastie. Hrôzostrašné čísla pridáva Inštitút enviromentálnej politiky, ktorý na Slovensku vyčíslil každoročný prírastok asi jednej miliardy nápojových PET obalov a 345 miliónov nápojových plechoviek.
Pozrite si k téme rozhovor v HNtelevízii s Romanom Malčekom zo spoločnosti Redox.
V súčasnosti sa podarí zrecyklovať 62 percent z nich. Bratislava nasledovaná Bruselom sa však rozhodla naskočiť na vlnu boja proti plastovým strašiakom a toto číslo chce zvýšiť na 90 percent.
Slováci si podľa prieskumu agentúry AKO z februára uvedomujú riziko, ktoré plasty prinášajú. Zálohovaniu PET fliaš a plechoviek dalo áno 86 percent Slovákov. 96 percentám opýtaných neprekáža ani to, že pri kúpe nápoja zaplatia zálohu, ktorú im pri odovzdaní fľaše či plechovky vrátia.
Obľúbené sú čoraz viac aj viaceré bezobalové predajne a takýto predaj drogérie tiež spustila sieť drogérií Dm.
„Bezobalový predaj má stúpajúcu tendenciu, čo pociťujeme jednak na zvyšujúcom sa počte zákazníkov, ale aj pri objednávaní tovaru,“ uviedla pre HN vedúca predajne a tiež prvej zero waste pekárne na Slovensku U Dobrožrúta Ivana Gážiová.