Takmer šesťmiliónové Turkménsko, ktorému od februára 2007 pevnou rukou vládne prezident Gurbanguly Berdimuhamedov, patrí medzi najuzavretejšie ekonomiky na svete.
Práve to je, spolu s faktom, že Slovensko má s Turkménskom len obmedzené dvojstranné obchodné dohody, hlavný dôvod, prečo naše firmy túto republiku zatiaľ príliš neobjavili. Vzájomný obchod vlani dosiahol 1,5 milióna eur. Z 99 percent išlo o slovenský vývoz. „Slovenskí podnikatelia sa k aktivitám v Turkménsku stavajú veľmi zdržanlivo. Priestor v rozvíjaní vzájomného obchodu by som videl v infraštruktúrnych projektoch, ktoré ich čakajú a v ktorých máme vlastné skúsenosti,“ uviedol pre HN Lajčák počas minulotýždňovej návštevy turkménskeho Ašchabadu.
Podľa ministra patria medzi ďalšie potenciálne možnosti aj sektory energetiky a dopravy. Podobne ako Kazachstan, aj Turkménsko má bohaté zásoby nerastných surovín, predovšetkým zemného plynu a ropy. „Toto ich bohatstvo sa prejavuje v tom, ako vybudovali svoje hlavné mesto. Zároveň je to krajina, ktorá sa najzdržanlivejšie stavia k tímovej dynamike v regióne a spolupráci všetkých piatich krajín Strednej Ázie,“ spresňuje šéf slovenskej diplomacie. Ten využil utorňajšie rozhovory v Ašchabade aj na hľadanie možností, ako ďalej posunúť obchodné vzťahy.
Práve turkménska ekonomika rastie v posledných rokoch najrýchlejšie zo všetkých piatich krajín v regióne Strednej Ázie. Tempo jej rastu prekročilo v rokoch 2013 a 2014 hranicu desiatich percent hrubého domáceho produktu. V ostatných štyroch rokoch sa rast pohyboval nad šiestimi percentami.
Podobne ako Turkménsko má veľmi obmedzený obchodný kontakt so Slovenskom aj Tadžikistan. Táto takmer deväťmiliónová krajina postupne prechádza na trhovú ekonomiku a presadzuje reformy hospodárskej politiky. Obchodné zisky má postavené najmä na vývoze bavlny a hliníka. Aj rozvoj biznisu bol na programe stredajších rokovaní Miroslava Lajčáka v Dušanbe.
Výhodou pre našich exportérov môže byť solídne tempo rastu tadžickej ekonomiky, ktoré sa v uplynulých šiestich rokoch pohybuje medzi šiestimi až 7,5 percentami hrubého domáceho produktu.