Platí to aj o Kirgizsku, Uzbekistane, či Tadžikistane.
Napríklad vyše šesťmiliónové Kirgizsko nemá také zásoby nerastného bohatstva, ako Kazachstan či Turkménsko. Je to hornatá krajina s dominantným poľnohospodárskym sektorom. Pestuje sa tam bavlna či tabak, rozšírený je chov dobytka.
„V posledných dvoch rokoch evidujeme záujem o teritórium Kirgizska, kde sme podporili export v objeme približne pol milióna eur v oblasti stavebného priemyslu,“ podčiarkuje Kohútová.
Podľa nej Eximbanka počas svojej činnosti pomohla celkovo takmer jedným miliónom eur vývozu do Uzbekistanu. Zo sektorového hľadiska ide o podporu exportu výroby strojov a zariadení.
O rozvoj bilaterálneho biznisu má záujem aj samotný Uzbekistan. „V našich obchodných vzťahoch vidím veľký potenciál,“ ubezpečil Lajčáka počas pondelňajších rozhovorov v Taškente prvý podpredseda uzbeckého senátu Sadik Safajev.
Táto vyše 33-miliónová krajina je pre nás z exportného hľadiska zaujímavá aj veľkou populáciou. „Žije tu takmer polovica celkového počtu obyvateľov piatich stredoázijských štátov,“ uviedol pre HN slovenský veľvyslanec v Uzbekistane Ján Bóry, ktorý sprevádzal Lajčáka počas celej návštevy regiónu.
Plusom je aj rýchly rast uzbeckej ekonomiky, ktorý od roku 2013 dosahoval zhruba osem percent hrubého domáceho produktu. Predvlani sa spomalil na 5,3 percenta HDP. „Perspektívnymi odvetviami v jednotlivých regiónoch Uzbekistanu sú strojárstvo, energetika či výroba stavebných materiálov, ako aj automobilový, ťažobný alebo textilný priemysel,“ uvádza sa v správe Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu.