Už o dva roky predal PayPal svojmu úhlavnému rivalovi eBay za astronomických 1,5 miliardy dolárov. Samotný Musk za obchod utŕžil 180 miliónov dolárov. A opäť prišla otázka, ako ďalej. „Mal som 30 rokov, mohol som si kúpiť celé súostrovie. Ale ostrovy ma nezaujímali. Vesmír však áno.“
V Muskovi ožila stará láska k hviezdam a dobývaniu kozmu. Pozrel sa na stránky NASA – amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír. „Videl som, že o Marse ani ďalšom dobývaní vesmíru tam nebola ani zmienka. Ja som však chcel ľuďom umožniť, aby opustili Zem. A uvedomil som si, že by tieto snahy mohla oživiť súkromná sféra,“ povedal Musk.
V júni 2002 tak založil spoločnosť Space Exporation Technologies, dnes známu pod skratkou SpaceX. Do tohto projektu šiel sám. Každý s ním odmietol spolupracovať, všetci hovorili, že jeho nápady sú šialené.
Do firmy investoval takmer 100 miliónov dolárov. Trikrát navštívil Rusko, aby od tamojších vesmírnych úradov kúpil rakety bez jadrových hlavíc.
Jeho úsilie sa napokon vyplatilo. SpaceX sa podarilo znížiť náklady na vypustenie rakety do vesmíru na tretinu až štvrtinu pôvodnej sumy. A po troch neúspešných pokusoch sa raketa Falcon 1 dostala v septembri 2008 na nízku obežnú dráhu Zeme.
Po tomto úspechu nenechala reakcia vlády na seba dlho čakať. Už v roku 2010 dostala Muskova firma od NASA kontrakt za 1,6 miliardy dolárov na zaistenie dodávok jej raketami na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Odvtedy firma zaznamela viacero úspechov, ale nevyhli sa jej ani fiaská. SpaceX vyniesol na obežnú dráhu niekoľko satelitov. V blízkej budúcnosti by sa dokonca mal stať prvou súkromnou spoločnosťou, ktorá dovezie astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu.
Musk sa rak dnes okrem iných prívlastkov teší aj prezývke vesmírny Henry Ford. Ten tiež nevymyslel automobil, ale vynašiel spôsob, ako ho spraviť komerčne úspešným a dostupným pre široké masy obyvateľov. „To isté platí o raketách. Nie je žiadnou vedou dostať sa na obežnú dráhu, ale dostať sa tam lacno,“ prezradil raz svoje heslo Elon, ktorý sa sa netají tým, že väčšina investovaných peňazí šla do najkvalitnejších vedcov a do výskumu a vývoja.