Americká centrálna banka Fed v roku 2001 po spľasnutí dot-com bubliny stlačila nadol úrokové sadzby. Ľudia aj vďaka nízkym úrokom začali vo veľkom nakupovať nehnuteľnosti. Zjednodušene: americké banky sa veľmi nepozerali na to, či ich klienti dokážu alebo nedokážu úvery splácať. Častokrát poskytovali vyššiu hypotéku než bola hodnota nehnuteľnosti a pôžičky odklepli aj ľuďom, pri ktorých bolo vysoké riziko, že ich nesplatia. Problémom bolo, že Spojené štáty mali zle nastavenú reguláciu bánk. Tie sa vedeli rizikových hypoték zbaviť vďaka sekuritizácii - z hypotéky sa stal cenný papier, s ktorým mohli obchodovať na trhu. A tak sa rizikové hypotéky zabalili do balíčkov, ktoré sa predávali iným finančným inštitúciám, v USA aj v zahraničí.
V balíčkoch sa nachádzalo obrovské množstvo hypoték, ťažko sa preto dalo zistiť, ktoré sú rizikové a ktoré nie. Celé to zaklincovali ratingové agentúry, ktoré takéto balíčky ohodnocovali vysokými ratingmi.
Keďže sa americká centrálna banka v roku 2006 bála narastajúcej inflácie, posunula úrokové sadzby vyššie. To spôsobilo, že ľuďom stúpli splátky za hypotéky. Postupne veľká masa ľudí nedokázala úvery splácať. Ľuďom, ktorí hypotéky neplatili, začali banky vo veľkom zabavovať domy. Ceny nehnuteľností však klesali. Banky tak predávali domy pod cenu. Celé to vyvrcholilo na jeseň 2007, keď hypotekárna kríza vyústila do krízy likvidity. Banky si prestali dôverovať, hromadili peniaze, prestali požičiavať, alebo len za vysoký úrok. Firmy sa tak ľahko nedostali k pôžičkám, prepúšťali zamestnancov. Ľudia šetrili, ekonomika chradla. Hypotekárna kríza sa v Amerike preliala do hospodárskej.