Sme malá a hornatá krajina
K lídrom v rýchlej vlakovej doprave sa vieme priblížiť postupne: „Výstavba vysokorýchlostných tratí je mimoriadne náročnou investíciou, a preto sa realizuje najmä tam, kde je potrebné vytvoriť rýchle spojenie najvýznamnejších aglomerácií, ktoré sú od seba navzájom značne vzdialené," informovalo HN Ministerstvo dopravy a výstavby.
K faktorom, ktoré vplývajú na výstavbu patrí, že Slovensko je v porovnaní s inými krajinami veľkostne relatívne malá krajina bez významných centier a požadovanej intenzity prepravných prúdov a ani Bratislava sa vo veľkosti svetovým metropolám nepribližuje. Slovensku situáciu sťažuje aj pomerne hornatý terén - zvyšujú sa tak náklady na výstavbu. Ako uviedlo ministerstvo dopravy, vysokorýchlostná železnica potrebuje stavať trate v čo najpriamejšej línii s minimalizáciou oblúkov a zastavení.
Únia by nám rýchlovlaky nepreplatila
Ako ministerstvo dopravy, tak aj Európska únia detailne skúma náklady a ich návratnosť: „Preto projekty rýchlovlakov momentálne nie sú u nás na programe dňa, jednoducho povedané, Európska únia by nám super drahé projekty rýchlovlakov nepreplatila. Ani najsilnejšia železničná linka Košice – Bratislava, vrátane cestnej či leteckej dopravy, nevykazuje taký rozsah mobility, ktorá by v prijateľnom časovom horizonte dokázala preukázať návratnosť vynaložených zdrojov na takýto nákladný režim dopravy," ozrejmilo ministerstvo.
Úplné rozbehnutie nie je možné
Podľa ministerstva tiež vysokorýchlostné vlaky pri častých prerušeniach nemajú význam, keďže tak zabraňujú úplnému rozbehnutiu sa vlaku. Okrem toho, zmeniť by sa musel aj postoj Slovákov, aby nenadávali na fakt, že vlak im pri každej želanej zastávke nezastaví.
„Je treba si uvedomiť, že vlak, ktorý by mal premávať rýchlosťou napr. 300 km/h by z Bratislavy stál len v Žiline a Košiciach, lebo ak by sa pridali zastavenia napríklad v Trenčíne či Poprade, tak takúto rýchlosť by dosiahol len na krátkom úseku a už by musel kvôli zastaveniu brzdiť," vysvetlilo ministerstvo.
Čo ďalej?
Slovensko sa podľa vyjadrenia ministerstva teraz orientuje na dosiahnutie maximálnej rýchlosti 200 km/h na traťovom úseku Kúty – Bratislava – Štúrovo ako súčasť štvrtého paneurópskeho koridoru. Konkrétna podoba projektu bude známa po preskúmaní realizovateľnosti a z nej plynúcej finančnej náročnosti, s čím je spojená aj návratnosť investovaných financií.