S behaviorálnou ekonómiou sa stretneme aj v obchode s potravinami. Umiestnenie zdravých potravín ako ovocia a zeleniny na začiatok predajne, doplnených ich správnym osvetlením a naaranžovaním, má na nás vplývať tak, aby sme pri nákupe tieto produkty uprednostnili pred tými nezdravými.
Behaviorálnu ekonómiu však nemusíme využívať iba v biznise, ale aj vo verejnej správe. Myslí si to Emília Sičáková Beblavá, profesorka na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.
Práve využitím jej poznatkov by chcela zlepšiť kultúru vzťahu štát – občan a priniesť väčšiu motiváciu realizovať služby načas. Táto odnož ekonómie bola aj témou podujatia Night Night Slovakia, ktoré organizovala v polovici marca novovzniknutá platforma Slovak Behavioral Economics Network.
François J. Dessart, dátový analytik a behaviorálny výskumník z výskumného centra Európskej komisie, na podujatí spomenul viaceré príklady, ktoré v centre realizovali. Patrí k nim napríklad zaktivizovanie farmárov k ekologicky priateľskejším činnostiam.
Vyzdvihol aj framing v prípade štylizovania listov, keď sa od jedinca niečo vyžaduje. Svoj význam v ňom má nielen správne umiestnenie slov, ale napríklad aj zázračná formulka: ak niečo nespravíš, musíš platiť.
„Pionierom v úspešnej aplikácií behaviorálnej ekonómie do praxe je určite Veľká Británia. Minimalistickým vylepšením softvéru, s ktorým v Británii pracujú všeobecní lekári dokázali odborníci v praxi o 38% znížiť prípady preťaženia nemocníc. Stačilo, aby softvér všeobecného lekára upozornil na to, že sa pacienta chystá objednať na vyšetrenie do preťaženej nemocnice a že sa tomu môže vyhnúť, ak ho pošle inde,“ vysvetlil pre HN výskumný pracovník FSEV na Univerzite Komenského Patrik Pavlovský.
Ako ďalšie príklady menuje, že správnou formuláciou dokázali tiež zvýšiť pochopenie právnych dokumentov o tretinu .