Fínsko patrí medzi hlavných podporovateľov jadrovej energie. Na akých svetových projektoch spojených s týmto segmentom sa podieľa fínsky koncern Peikko?
Najväčší projekt, ktorý v oblasti jadrovej energie aktuálne z Peikka obsluhujeme, je Hinkley Point C v britskom Somersete. Výrobu a dodávky kotviacich platní, kotviacich skrutiek a pätiek či rôznych špeciálnych výrobkov určených pre tento projekt zabezpečuje od roku 2017 náš nemecký výrobný závod. Určité dodávky idú takisto z Fínska.
Hinkley Point C je skutočne veľký projekt, ktorý si podľa odhadov vyžiada celkové náklady vo výške viac než 27 miliárd eur. Spustenie prevádzky tejto jadrovej elektrárne sa aktuálne odhaduje najneskôr do konca roka 2026. Stavebné práce sa stupňujú, zvyšujete aj vy svoje dodávky?
Gro našich dodávok na túto stavbu išlo v roku 2021. V rámci subdodávateľských firiem podieľajúcich sa na projekte sme získali aj ocenenie. Doteraz najväčším projektom Peikka však boli dodávky pre fínsku jadrovú elektráreň Olkiluoto 3 v rokoch 2005 až 2013. Tie išli čisto z fínskeho výrobného závodu, kde na to dokonca bola vyčlenená jedna z výrobných hál.
Podieľa sa na výrobe produktov určených pre Hinkley Point C aj slovenská továreň v Kráľovej nad Váhom?
Zo Slovenska tam aktuálne nedodávame nič. Zameranie našej továrne je iné a logisticky to nemá veľmi význam. V rokoch 2009 a 2010 sme však dodávali spojky výstuže a šmykovú výstuž pre výstavbu skladu vyhoreného paliva v českom Temelíne. Dôvodom, prečo bolo oslovené Peikko a nie konkurencia, je certifikácia a skúsenosti s dodávkami práve pre OL3 – tretí reaktor jadrovej elektrárne nachádzajúcej sa na fínskom ostrove Olkiluoto.
Vo fínskom energetickom mixe má významné miesto aj veterná energia. Ste tu aktívni i vy?
Čo sa týka dodávok pre základy veterných elektrární, tu slovenský výrobný závod zohráva významnú úlohu. Pokiaľ ide o celkový výrobný proces, spoločnosť Peikko ponúkla komplexné riešenie na kľúč. Od vlastného návrhu, výrobu kompletne in-house vo viacerých výrobných závodoch, cez inštaláciu vrátane betonáže, projektový manažment až po odovzdanie zákazníkovi. Návrh má na starosti projekčný tím, ktorý sídli v lotyšskej Rige. Výroba je rozdelená medzi viacero tovární. Kotviaci koš – kotviace skrutky a obruče – pritom vyrábame vo fínskej továrni.
Ste schopní niektoré zo spomínaných produktov vyrobiť aj v slovenskej fabrike?
Kotviace skrutky určitých veľkostí vieme vyrobiť aj na Slovensku. Vyrábame a dodávame ich, ak to má logistický význam. Kotviacu výstuž sme do roku 2018 vyrábali len v slovenskej továrni. Odvtedy si objem delíme medzi nový výrobný závod v ruskom Petrohrade a Slovensko. Ostatnú výstuž sme do roku 2018 zabezpečovali v kooperácii, odvtedy ju robíme v našej ruskej továrni.
Do ktorých krajín smerujú produkty vyrobené v Kráľovej Nad Váhom v oblasti veternej energie?
Minulý rok smerovali dodávky zo Slovenska pre veterné parky vo Švédsku a v Poľsku – celkovo približne 450 ton. Doteraz sme však dodávali výstuž primárne do Škandinávie – do Nórska, Švédska, Dánska a Fínska – ďalej do Litvy či pre jeden projekt v Taliansku. Pre bližšiu predstavu – dodávky kotviacej výstuže pre jeden základ pod jednu turbínu sú v závislosti na veľkosti veže veternej elektrárne v rozsahu od 10 do 50 ton. Celkovo by sme mohli dodávky zo slovenskej továrne kvantifikovať už na pár tisíc ton.
Ide len o projekty v Európe, alebo sa pozeráte aj mimo nášho kontinentu?
Nezostávame len v Európe. Najzaujímavejším projektom boli dodávky pre výstavbu veterného parku v africkej Keni, kde Peikko zastrešovalo kompletný statický návrh. V rokoch 2015 a 2016 aj dodávalo z fínskej fabriky kompletné kotviace koše pre 365 veterných turbín. Komplexnejšie informácie o Peikko riešeniach pre základy turbín veterných elektrární aj nejaké referencie nájdete na našej webovej stránke.
Koľko percent produktov vyrobených v slovenskej fabrike zostáva v našej krajine a koľko smeruje do zahraničia?
Záleží na tom, aký je rok a koľko väčších či menších projektov na Slovensku získame. No v princípe môžeme konštatovať, že približne 90 percent výroby ide na export, zvyšných 10 percent zostáva na Slovensku. Ja často hovorím, že zo zhruba 20-tisíc ton spracovanej ocele ročne zostane na Slovensku asi dvetisíc ton.
Do ktorých krajín putuje väčšina exportu?
Zo slovenskej továrne najviac zásobujeme Nemecko, kam v rokoch 2020 a 2021 smerovalo približne 20 percent. Nasleduje Dánsko so zhruba 15 percentami, Fínsko a Poľsko po cca desiatich percentách a Taliansko spolu so Španielskom po siedmich percentách. Iné krajiny, ako je Česko, Rakúsko, Maďarsko, Benelux, Francúzsko, pobaltské štáty, Spojené kráľovstvo či Turecko, majú päť percent a menej.