Európske ekonomiky stále bojujú s dôsledkami pandémie koronavírusu. Ako sa s nimi vyrovnávate vo Fínsku?
Samozrejme, pandémia zasiahla aj nás. Čo sa však týka ekonomickej situácie, zatiaľ to vyzerá tak, že budeme mať silný hospodársky rast. A to tak globálne v celej Európe, ako aj my vo Fínsku. Ukazujú to dáta z posledných mesiacov a týždňov. A ja som veľmi šťastný, že môžem povedať, že práve počas pandémie sa nášmu priemyslu skutočne darilo. Zvládli sme ju veľmi dobre.
Ocitli sa niektoré odvetvia v problémoch?
V rámci našej konfederácie združujeme dovedna 16-tisíc členov v 24 rôznych sektoroch. Väčšina z nich prežila pandémiu bez vážnejších problémov. Prirodzene, máme tiež sektory, ktoré výrazne utrpeli, predovšetkým počas lockdownu. Patria sem najmä hotely, reštaurácie či niektoré druhy služieb. Celkové predikcie však hovoria o tom, že tempo ekonomického rastu vo Fínsku sa tento rok bude pohybovať niekde okolo úrovne medzi 2,5 až tromi percentami hrubého domáceho produktu. Takže pandémia skutočne nie je najväčším problémom. Našou hlavnou výzvou je niečo iné.
Čo vám spôsobuje najväčšie starosti?
Je to fakt, že populácia vo Fínsku starne veľmi rýchlo. Ide o naozaj veľký problém, ktorý postupne narastal už v priebehu niekoľkých uplynulých rokov a teraz vrcholí. V praxi to znamená, že momentálne je u nás obrovský nedostatok pracovnej sily najmä so zručnosťami. Prináša to celý rad komplikácii, keďže každý rok odchádza z trhu práce do dôchodku o 10-tisíc ľudí viac než ich prichádza zo škôl do pracovného života. Z tohto dôvodu potrebujeme dostať na náš na trh nielen Fínov, ale aj ľudí prichádzajúcich z krajín mimo Fínska či mimo Európskej únie.
Fínsko je predsa krajina s vyspelou ekonomikou, ktorá už dnes láka mnohých pracovníkov zo zahraničia...
Áno, na mnohých pracovných pozíciach je skutočne väčšina cudzincov, ako je napríklad upratovanie či logistika. Tam naozaj pracuje mnoho ľudí zo zahraničia. Takisto to platí o stavebníctve, najmä v oblasti hlavného mesta Helsinki. Predpokladám, že viac-menej väčšina ľudí tu pochádza z Estónska, Ukrajiny či Ruska. Avšak stále je tam nedostatok pracovníkov. A toto je výzva aj pre nás ako konfederáciu, pretože práve my reprezentujeme spoločnosti, ktoré sa boria s týmto rastúcim problémom. Ekonomický rast sa totiž pre nedostatok pracovnej sily môže zastaviť alebo mu dokonca hrozí úplný kolaps.
Ako sa s týmto stupňujúcim sa problémom vyrovnávate?
Snažíme sa robiť hneď viacero vecí, ktoré by nepriaznivú situáciu dokázali zvrátiť. Musíme v prvom rade zabezpečiť lepšie vzdelanie a výcvik mladých Fínov, ale zároveň pritiahnuť viac ľudí zo zahraničia, ktorí majú záujem sem prísť. Taktiež treba zlepšiť i ďalšie veci. Napríklad 20-tisíc osôb ročne odchádza do dôchodku skôr, než je plánované.
Prečo odchádzajú do predčasnej penzie?
Najmä zo zdravotných dôvodov. Aj toto je potenciálna skupina ľudí, s ktorou treba lepšie pracovať, aby zotrvali dlhšie v pracovnom procese. Takže otázniky nad našim súčasným ekonomickým vývojom síce možno čiastočne súvisia s koronou, ale zároveň netreba zabúdať ani na ďalšie faktory. Okrem spomínaného starnutia populácie je to i skutočnosť, že sme veľmi závislí od európskeho aj globálneho vývoja. V mnohých oblastiach je totiž Fínsko krajinou, ktorej ekonomický rozvoj stále do veľkej miery poháňa export.
Dôležitou témou súčasnosti je prechod na zelenú ekonomiku...
Naša organizácia má od zelenej tranzície veľké očakávania. Veríme, že do ekonomiky prinesie množstvo pozitívnych vecí. Ak navštívite Fínsko, uvidíte mnoho príkladov takzvaného handprintu. Práve tento výraz v našej krajine často používame namiesto footprintu.
Môžete vysvetliť rozdiel medzi týmito dvoma výrazmi?
Keď hovoríme o emisiách a klimatickej zmene, používame slovo footprint. Ide o akúsi ekologickú stopu, odtlačok nohy, ktorý po sebe zanechávate v podobe spôsobených emisií. My vo Fínsku však uprednostňujeme slovo handprint – odtlačok ruky.
Čo to znamená?
Ide v ňom o to, koľko fínskych inovácií použijú krajiny i súkromné spoločnosti podnikajúce predovšetkým mimo Fínska, aby obmedzili svoje emisie. Jedným z takýchto pozitívnych príkladov je firma Peikko a jej generálny riaditeľ Topi Paananen. A takýchto spoločností je v našej krajine skutočne veľmi veľa. Nielen v energetickom sektore, ale tiež v digitálnom odvetví či inde. Práve digitalizácia je spôsob, akým sa dá redukovať spotreba energie a vypúšťanie skleníkových plynov do ovzdušia. Týmto smerom sa musíme uberať na ceste k cirkulárnej ekonomike.
Dôležitou otázkou je aktuálny prudký rast energií...
Samozrejme, dnes, keď ceny energií lámu rekordy a šplhajú sa do nebeských výšok, je veľkou výzvou diskutovať aj o tejto téme. U nás vo Fínsku disponujeme širokými zdrojmi energií. Máme vietor, solárne elektrárne, bioenergiu aj jadro. Pokiaľ ide o nukleárnu energiu, môžem vám povedať historku, ktorá skvele vykresľuje Fínov a náš postoj voči jadru. V roku 2012, teda v čase, keď som bol ministrom hospodárstva, sme spolu so šéfom rezortu zahraničných vecí uskutočnili návštevu Japonska.
Bolo to krátko po cunami a tragédii v japonskej jadrovej elektrárni vo Fukušime...
Presne tak, bolo to po tomto nešťastí. Japonci boli v tom čase ešte stále šokovaní z toho, čo sa stalo vo Fukušime v marci 2011. Ja som im vysvetlil, že vo Fínsku sa krátko po spomínanej udalosti uskutočnili parlamentné voľby. A veľká tragédia, ktorú oni zažili, nemala na tieto voľby žiaden dosah. Zelené strany v nich neuspeli. Volebné výsledky ukázali, že Fíni sú v tomto smere veľmi pragmatickí. Priemysel je pre našu ekonomiku skrátka priveľmi dôležitý a export tiež. Základným predpokladom pre jeho ďalší rozvoj je to, aby sme mali na výber viaceré druhy energií, ktoré môžeme využívať.
Nemáte vo Fínsku zástupcov zelených strán, ktoré by proti jadrovej energii protestovali?
Nie. V našej krajine aj členovia parlamentu reprezentujúci Zelený zväz podporujú jadrovú energiu. Jednoducho preto, lebo sú realisti. Veľmi dobre si uvedomujú, že bez atómových elektrární je skrátka nemožné znížiť emisie skleníkových plynov. Jadrová energia teda má a stále bude mať dôležitú rolu v našej energetickej politike, a to prinajmenšom v priebehu niekoľkých nasledujúcich dekád. Samozrejme, môže prísť k nejakým inováciám, ktoré zmenia súčasnú podobu tohto segmentu. Hovorí sa napríklad o novom druhu jadrových minielektrární. V energetickej politike teda u nás vládne dosť silný konsenzus a všetky kľúčové rozhodnutia sa robia na základe neho. Práve v tomto spočíva naša sila.
Fínskou premiérkou je už dva roky sociálna demokratka Sanna Marinová. Nehrozí, že ak by po nasledujúcich voľbách prišla k moci nová vláda, tak by sa energetická politika vašej krajiny zmenila?
Nie, pretože my vo Fínsku sa v tejto oblasti vyhýbame príliš rýchlym zmenám. Chápeme totiž, že v energetickej politike sa investície robia na celé desaťročia dopredu, minimálne na 20 či 30 rokov. Investori preto musia jednoznačne vedieť, ako sú nastavené všetky pravidlá a regulácie. Napríklad Topi Paananen reprezentuje aj veternú a jadrovú energiu. Ja si pamätám, že pred 10 rokmi sme spolu viedli veľmi ostrú debatu týkajúcu sa veterných elektrární a dotácií na ne.
Ako to nakoniec dopadlo?
Konkurencieschopnosť veternej energie sa napokon vyvinula tak dobre, že tento druh debaty sa už zrejme definitívne skončil. Vietor sa dnes takisto spája so stratégiou týkajúcou sa vodíkovej ekonomiky. Keď sa my vo Fínsku či v iných severských krajinách v Európe usilujeme rozvíjať vodíkovú ekonomiku, potrebujeme na to zelenú energiu. A tú u nás zabezpečuje predovšetkým vietor. Je to prirodzené, pretože solárna energia tu nezohráva až takú dôležitú úlohu.
Fínska vláda je veľmi ambiciózna, uhlíkovú neutralitu chce dosiahnuť do roku 2035, teda 15 rokov pred termínom stanoveným Európskou úniou. Ako tieto ciele idú dokopy so záujmami zamestnávateľov, nie sú s nimi vo vzájomnom rozpore?
My vždy zdôrazňujeme, že v tejto oblasti sa musí dodržiavať takzvaný level playing field, teda rovné a spravodlivé podmienky pre všetkých. Z tohto hľadiska majú prebiehajúce zmeny pre nás jeden vážny dôsledok v otázke uhlíkových emisií. Prirodzene, my ekologické ciele podporujeme a sme presvedčení, že z ich naplnenia bude pre všetkých vyplývať veľa pozitívnych vecí. Avšak vzhľadom na určité špecifické okolnosti, ktoré máme vo Fínsku, musíme byť v tejto otázke veľmi opatrní.
Skúsite byť konkrétnejší?
Jednou z významných oblastí je doprava, z ktorej pochádza veľká časť emisií. Pre Fínsko má kľúčový význam predovšetkým námorná doprava. Určite viete, že počas zimy sú u nás zamrznuté námorné cesty a lode musia prechádzať cez obrovské masy ľadu. Spotrebujú pritom veľké množstvo energie, čo sa následne prejaví aj v emisiách. Preto máme obavy, keď sa príliš tlačí na regulácie v oblasti dopravy bez toho, aby sa bral ohľad na špecifiká jednotlivých krajín. Na severe Európy sú totiž úplne iné podmienky než na juhu. Takisto je aktuálnou témou taxonómia Európskej únie pre udržateľné aktivity, kde sa hovorí o úlohe jadrovej energie a plynu.
V tejto veci sú medzi jednotlivými európskymi krajinami veľké nezhody...
Áno. Každému je jasné, že využívanie plynu sa nezaobíde bez emisií. My ho však potrebujeme aspoň na nejaký prechodný čas. Rovnako je pre nás dôležitá aj jadrová energia. Treba si skrátka uvedomiť, že táto taxonómia bude mať v dlhodobom horizonte veľký dosah na investície a financie. V každom prípade aj ona je neoddeliteľnou súčasťou prichádzajúcich zmien.
Zapájajú sa firmy združené vo vašej organizácii do týchto zmien? Využívajú už dnes zelené energie na napĺňanie odvážnych environmentálnych cieľov?
Prirodzene, aj v zelenej tranzícii u nás existujú akísi predjazdci, ktorí ostatným ukazujú cestu. A ako sa to už v biznise často stáva, takýmito priekopníkmi sú veľké spoločnosti, po ktorých budú nasledovať malé a stredné podniky. Ja by som povedal, že v tejto chvíli u nás zažívame presne túto situáciu.
Čiže lídrami sú veľké spoločnosti?
Áno, tie sa k prechodu na zelenú ekonomiku stavajú skutočne zodpovedne. V biznise totiž funguje jeden veľmi silný faktor, a to sú zákazníci. Práve oni požadujú, aby sa produkty, ktoré kupujú, vyrábali ekologickým spôsobom. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo na to firmy tak dbajú. Takže určite to zmení celý biznis. Aby som sa teda vrátil späť k vašej prechádzajúcej otázke, tranzícia u nás napreduje, a to i zásluhou samotných spoločností združených v našej konfederácii.
Mnohé fínske spoločnosti sú aktívne v zahraničí. Podporujete ich, aby dodržiavali zásady zelenej tranzície aj v krajinách mimo Fínska?
Na túto otázku by vám najlepšie dokázali odpovedať samotné spoločnosti. Avšak je pravdou, že firmy, ktoré majú svoju centrálu aj výskum a vývoj vo Fínsku, podobným smerom vedú svoje aktivity na všetkých trhoch, kde pôsobia. Môžem to dokumentovať na jednom konkrétnom príklade. Keď pred 20 alebo 25 rokmi prišli do Fínska normy manažérstva kvality ISO 9000, veľké spoločnosti ich prakticky okamžite prevzali a zaradili do svojich produkčných systémov všade, kde sú aktívne.
Nasledovali po nich aj menšie spoločnosti?
Áno, tieto normy dnes dodržiavajú nielen veľké firmy. Tie totiž vyžadujú, aby rovnaké kritériá kvality napĺňala celá ich produkčná sieť vrátane dodávateľov. A rovnaká situácia je v súčasnosti aj pri inovátoroch a zelenej tranzícii. Ja som napríklad počul, že čoraz zelenší sa stáva i priemysel v Rusku.
Čím si to vysvetľujete?
Môžu za to predovšetkým ruské spoločnosti, ktoré exportujú svoje produkty do Európy. Európski spotrebitelia jednoducho chcú vedieť, ako sa vyrábajú produkty, ktoré si kupujú.
Takže s cieľmi vlády dosiahnuť do roku 2035 uhlíkovú neutralitu sa stotožňujete aj vy?
My vo všeobecnosti podporujeme ciele fínskej vlády týkajúce sa tejto oblasti. Rovnako podporujeme aj zmeny na európskej úrovni. Avšak, ako som už spomínal, v otázke nadchádzajúcej regulácie treba zohľadniť konkrétne fínske faktory. Európa skrátka musí počúvať, aké špecifiká máme v našej krajine. Až potom sa ukáže, či to nastavenie bude skutočne férové.
Je vôbec reálne, že sa cieľ uhlíkovej neutrality podarí dosiahnuť v stanovenom termíne?
Určite áno. Mohol by som spomenúť viacero projektov, ktoré nachystali investori. Ďalšie sú v procese prípravy. Mnohé z nich smerovali do finančného sektora. Tieto zmeny jednoducho vyžadujú samotní zákazníci. Takže ja osobne som presvedčený, že to je reálne. Napokon, v tomto smere už došlo k veľkému pokroku.
Kto je Jyri Häkämies
Bývalý vládny politik za Národnú koaličnú stranu je v súčasnosti generálnym riaditeľom Konfederácie fínskeho priemyslu, ktorá združuje 16-tisíc subjektov v 24 rôznych odvetviach. Rodák z juhofínskej Karhuly sa stal poslancom parlamentu v Helsinkách v marci 1999. V apríli 2007 nastúpil do úradu ministra obrany vo vláde premiéra Mattiho Vanhanena. V júni 2011 si ho nasledujúci predseda vlády Jyrki Katainen vybral do funkcie ministra hospodárstva, kde zotrval do polovice novembra 2012.