Ďalším zaujímavým zdrojom pre náš pracovný trh by mohli byť potomkovia Slovákov, ktorí sa zhruba pred troma stovkami rokov presťahovali na Dolnú zem, teda zväčša na územie dnešného Srbska, Rumunska a Maďarska.
Napríklad vo Vojvodine na severe Srbska dnes žije viac ako 50-tisíc Slovákov. V posledných rokoch sa ich už tisícky presťahovali do krajiny ich predkov.
Desaťtisíce Slovákov sú v susednom Rakúsku, ktoré sa pred pár mesiacmi rozhodlo k radikálnemu zníženiu prídavkov na deti pre cudzincov. Prísnejšie podmienky pobytu či zosekanie príspevkov zo sociálneho systému pre zahraničných pracovníkov hlásia aj z ďalších krajín.
Ani to však podľa odborníkov nemusí na návrat krajanov stačiť. Rozhodujúce opatrenia by sme mali urobiť doma, a to najmä v oblasti školstva.
„Zníženie sociálnych dávok v niektorých západoeurópskych štátoch môže zohrávať určitú úlohu pri rozhodovaní o návrate, nie je to však kľúčový aspekt pre návrat,“ zdôrazňuje Jičínský.
Slovenské školstvo podľa neho bojuje s mnohými problémami od platov učiteľov až po úroveň vzdelávania. Komplexná reforma školstva, ktorá by tieto problémy aspoň z časti vyriešila, je preto nevyhnutná. Dôležité je vytvoriť väčšie prepojenie medzi teóriou a praxou.
„Dá sa však povedať, že v tejto oblasti sa urobil v posledných rokoch značný pokrok,“ konštatoval analytik.
