Zahraničné firmy pôsobiace na Slovensku, ale aj mnoho domácich spoločností bije na poplach kvôli nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Ako hodnotíte opatrenia prijaté v tejto veci vládou a čo by ste jej odporúčali?
Isté opatrenia sa prijali, ale je potrebné spraviť oveľa viac. Vrátane takých, ktoré prinesú ovocie až v dlhodobejšom horizonte, ako je predovšetkým reforma vzdelávania. V najbližších piatich rokoch bude Slovensko podľa odhadov ministerstva práce potrebovať zhruba pol milióna pracovníkov. Zo stredných a vysokých škôl vyjde asi 230-tisíc.
Kde teda nájdeme tých zvyšných?
Aktuálne žije v zahraničí viac ako 300-tisíc Slovákov. Malo by byť našou povinnosťou usilovať sa o návrat veľkej časti z nich. Samozrejme, časť ľudí budeme musieť jednoducho doviezť z tretích krajín, avšak musíme to robiť systematicky a koncepčne. Reforma vzdelávania je však kľúčová.
Ako by tieto reformy mali podľa vás vyzerať?
AmCham sa minulý rok pridal k spoločnej iniciatíve tripartitných zástupcov zamestnávateľov. Na stôl sa predložil konkrétny návrh reformy vysokoškolského vzdelávania. Hlavným princípom je znižovať nožnice medzi potrebami krajiny, respektíve trhu práce, a tým, akých absolventov produkujú vysoké školy. Dodnes sa však nepodarilo ani len spustiť činnosť ministerskej pracovnej skupiny v tejto veci.
Mali by teda školy podľa vás dodávať na trh odborníkov, ktorí momentálne firmám chýbajú?
My netvrdíme, že vysoké školy by mali produkovať presný počet absolventov podľa aktuálnej požiadavky zamestnávateľov. Nevnímame úlohu vzdelávacích inštitúcii takto sebecky. Ak sme sa však ako spoločnosť zhodli, že budeme financovať vzdelávanie mladých ľudí, tak chceme, aby boli v živote úspešní a disponovali zručnosťami nevyhnutnými či už pre zamestnanie alebo vlastné podnikanie.
Je za riešenie súčasnej situácie zodpovedná iba vláda, alebo by mali ruku k dielu priložiť aj firmy?
Vláda v tomto smere nepochybne má svoje úlohy. Avšak súkromný sektor vie byť aktívnejší. AmCham v spolupráci s členmi už niekoľko rokov realizuje tréningy pre učiteľov stredných aj vysokých škôl z celého Slovenska. Realizujeme akreditované predmety na vysokých školách, mentoring pre študentov a mnohé ďalšie aktivity. Avšak naše kapacity sú limitované. Znova sa vrátim k tým viac ako 300-tisíc Slovákom v zahraničí. Mnohí z nich sú ochotní zvážiť návrat na Slovensko, ideálne do svojho regiónu, odkiaľ pochádzajú.
Aké konkrétne opatrenia by ich mohli pritiahnuť späť?
Chcú mať prítomnú infraštruktúru a dôverovať inštitúciám v našej krajine, čo po udalostiach posledných mesiacov nie je vždy jednoduché. Zároveň však hľadajú zaujímavé a najmä zmysluplné pracovné príležitosti. Také, ktoré sú dobre ohodnotené, ale ešte viac ako peniaze je dôležitý zmysel práce. A práve tu je úloha aj pre súkromný sektor.
Čo by teda firmy mali urobiť?
Ak bude súkromný sektor schopný ponúknuť zaujímavé a primerane ohodnotené pozície s vyššou pridanou hodnotou, tak to dokáže Slovákov zo zahraničia prilákať. Dobré je, že už vidíme isté ostrovčeky pozitívnej deviácie. Organizácia LEAF sa dlhodobo venuje tejto komunite a aj mnohí naši členovia už aktívne ponúkajú príležitosti Slovákom v zahraničí.
Koľko je takýchto prípadov?
Hovoríme o desiatkach, možno stovkách prípadov. Ideálne by bolo, keby toho bolo viac. Za AmCham môžem povedať, že v spolupráci s partnermi spoločne čoskoro rozbiehame kampaň s cieľom systematicky osloviť tisícky našich krajanov, aby sa vrátili späť. V každom prípade je to výzva aj smerom dovnútra celej biznis komunity. Nemalo by to byť len pragmatickým riešením aktuálneho problému, ale prejavom zodpovedného prístupu k podnikaniu v tejto krajine. Teší nás, že je stále viac firiem, ktoré si túto zodpovednosť uvedomujú a to je dobrým trendom pre Slovensko.
Americká obchodná komora v spolupráci s ďalšími organizáciami odporúča vláde, ktoré opatrenia by bolo dobré prijať. Ako vláda na tieto odporúčania reaguje, zvykne ich zapracovať do svojho programu?
Ak hovoríme o pritiahnutí Slovákov zo zahraničia, tak pozitívom je to, že aj vláda si tento problém všimla a začína ho riešiť. Spoločne s Digitálnou koalíciou a úradom podpredsedu vlády sme v januári priniesli na stretnutie s krajanmi do Londýna manažérov najvýznamnejších firiem s desiatkami konkrétnych pracovných ponúk.
Chystáte pokračovanie týchto aktivít?
Určite áno. Ďalšie podobné stretnutie plánujeme čoskoro v Írsku. Toto je priam ideálna téma pre úzku spoluprácu verejného aj súkromného sektora. Avšak, samozrejme, sú mnohé oblasti, ktoré potrebujú nielen aktívne načúvanie a následné deklarácie zo strany jednotlivých rezortov, ale aj konkrétne kroky. A tu je veľký priestor na zlepšenie v mnohých oblastiach. Problémom sú okrem ľudského kapitálu aj regionálne rozdiely, ale i nedostatočný dôraz na inovácie či výskum a vývoj, čo by mali byť piliere znalostnej ekonomiky. A vymožiteľnosť práva je samostatná kapitola.
Môžete byť konkrétnejší?
Vidíme to na príkladoch, keď sú zákony čoraz častejšie prijímané veľmi narýchlo a pomerne netransparentným procesom, v poslednom čase najmä cez poslanecké návrhy. Je to na škodu, keďže podnikateľský sektor potrebuje predvídateľnosť a právnu istotu. Na jednej strane síce vidíme pokrok vo vyhláseniach a záväzkoch, len čo však má prísť k implementácii týchto vecí, často nastáva problém.
Nedostatkom pracovnej sily na trhu sa následne brzdia aj zahraničné investície...
Presne tak. Viackrát sme to v poslednom čase počuli od našich členov, ktorí na Slovensku patria medzi veľkých zamestnávateľov. Slovensko musí o nové investície alebo expanziu týchto firiem súperiť v globálnom meradle, avšak konkurencieschopnosť Slovenska v mnohých ukazovateľoch stagnuje, či dokonca sa aj zhoršuje. Síce sa tešíme, keď etablovaný investor ohlási otvorenie nového projektu a vytvorenie 200 pracovných miest. Z interných zdrojov však vieme, že v hre bolo 500 až 600 miest.
Čím firmy argumentujú pri oznámení, že sem neprídu?
Povedia – bohužiaľ, nezohnali sme na to vhodných ľudí. Prípadne je to kombinácia nedostatku ľudí a niektorého z problémov, o ktorých som práve hovoril. Mnohokrát sa to ani nedozvieme, inokedy povedia aj verejne, že už existujúci investor tu mohol zamestnať stovky ľudí. Nakoniec si však vybral inú krajinu v regióne strednej Európy. A práve to je škoda, keď si uvedomíme, o koľko viac pracovných miest sme mohli mať. Slovensko je krajina s veľkým potenciálom a je len našou chybou, že ho nevieme dostatočne napĺňať.