Na Kube chcete otvoriť fabriku na výrobu cukroviniek, teraz sa čaká na finálne schválenie od kubánskej rady ministrov. Prečo ste sa rozhodli práve pre Kubu?
Áno, momentálne čakáme na opätovné schválenie projektu, ktoré je nutné vzhľadom na to, že sme na poslednú chvíľu menili parametre projektu. Preto musel už schválený projekt ísť na znovuschválenie. Kuba ide “čínsko – vietnamskou“ cestou. Ekonomiku chce naštartovať cez priame zahraničné investície. Je to možnosť byť na trhu, kde absentuje v podstate všetko. Kuba importuje 80% spotreby a jej cieľom je nahradiť import vlastnou výrobou. Je to jedinečná príležitosť vyrábať na trhu, kde v podstate absentuje konkurencia a byť aktívny v strategickom segmente ako je potravinárstvo.
V čom je kubánsky trh iný než slovenský?
Vo všetkom. V prvom rade vieme, že na Kube neexistuje trhová ekonomika. V socialistickom režime musíte robiť všetko pod kontrolou štátu. Aj kúpu auta vám musí vláda autorizovať. Ale trh je veľký a nenasýtený. Na Kube žije 11 miliónov ľudí a päť miliónov turistov je ciel návštevnosti na tento rok. V prípade výroby to znamená, ako keby ste zásobovali cele bývalé Československo a otvára sa vám ku tomu celý Karibik na export.
Aké sú najväčšie problémy pre založenie fabriky z pohľadu biznisu? Kuba sa chápe ešte stále ako pomerne uzavretá krajina…
Najväčší problém je čas. Nesmiete porovnávať Kubu s európskym prostredím. Všetko má svoje pravidlá. Paradoxne, na Kube všetko funguje, len sa musíte pripraviť na to, že všetko dlhšie trvá. V našom prípade sme od začatia rokovaní s negociačným tímom vo finále, teda pred už založením spoločného podniku a zapísaním do obchodného registra po necelých 3,5 roka. Len veľmi málo vybavíte elektronicky alebo cez telefón a musíte riešiť veci osobne. Pravdou je, že dnes po všetkých skúsenostiach ako, kde a s kým komunikovať by som si trúfal tento čas skrátiť na polovicu. A to sme nastavovali riadenie podniku, ktorý bude cukrovinkami zásobovať celý ostrov.