Našinci síce nabehli na trend udržateľnosti, Inštitút cirkulárnej ekonomiky však ešte v roku 2016 zistil, že k problémom Slovenska stále patrí nízke povedomie o obehovom hospodárstve, náročnosť komunikovať jeho podstatu a význam či nedostatok štátnych financií potrebných pre veľké počiatočné investície.
Podľa prieskumu Nadácie Pontis s agentúrou FOCUS si vlani 42 percent obyvateľov Slovenska kúpilo cielene ekologické produkty vrátane takých, ktoré boli o niečo drahšie ako bežné produkty.
Príkladom sú aj viaceré značky, ktoré prišli s konceptom upcyclingu, teda s premenou starých produktov. Na Slovensku k nim patria napríklad Fashion Recycling Lab, BagBet či Nosene.
Posledná značka funguje od roku 2015, keď prišla s konceptom „lepšieho“ secondhandu, neskôr tiež do svojej ponuky zaradila upcyclované produkty. Výťažok z predaja následne smeruje na pomoc týraným ženám.
„Postoj Slovákov k nosenému oblečeniu sa zmenil rozhodne pozitívne. Ľudia dnes viac premýšľajú ekologicky, a preto nákup v second hande prestáva byť tabu,“ uviedla pre HN Katarína Hutyrová, spoluzakladateľka a manažérka second handu.
Okrem toho miesto na slovenskom trhu majú stále aj tradičné secondhandy. K najväčším na Slovensku patrí európska sieť Textile House, ktorá ročne pretriedi 20-tisíc ton oblečenia. Na svojej stránke informujú, že ich vlani navštívili viac ako tri milióny zákazníkov.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
