Príkladom sú známe odevné značky ako H&M či Zara. Čoraz viac sa však rozmáha opačný koncept slow fashion, udržateľnej módy, ktorá je proti masovej produkcii, medzinárodným reťazcom a krátkodobému použitiu a kráča tiež ruka v ruke so second handmi.
Na rast ich popularity doplatili práve aj spomenuté módne reťazce v podobe klesajúcich ziskov.
Podľa analýzy portálu GlobalData bude trh s použitým oblečením do roku 2028 predstavovať 64 miliárd dolárov v USA, zatiaľ čo trh fast fashion dosiahne iba 44 miliárd.
Fast fashion však dopláca nielen na módu, ktorá sa viaže na súčasné trendy, ale aj na nízku kvalitu odevov, ktoré už nevydržia tak, ako si pamätajú naši rodičia, keď sa nadčasové kúsky odovzdávali z generácie na generáciu.
Prirovnať by sa to dalo k dvojročnej záruke pri technológiách, ako sú mobily, ktoré po dvoch rokoch zvyčajne aj prestanú plnohodnotne fungovať a je nutné si zaobstarať nový model. Problémom je aj spôsob, ako sa odevy fast fashion vyrábajú.
Často za nimi stojí nízka mzda, vykorisťovanie zamestnancov v továrňach či detská práca.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
