Áno, je pravda, že krajiny Perzského zálivu patria medzi najväčších producentov ropy na svete a v minulosti zbohatli predovšetkým vďaka čiernemu zlatu. V rebríčku desiatich top výrobcov môžete nájsť hneď päť krajín regiónu – Saudskú Arábiu, Irak, Irán, Spojené arabské emiráty a Kuvajt.
Lídri väčšiny týchto štátov si však už dnes jasne uvedomujú, že zásoby sa stenčujú a zlatá éra neobnoviteľných druhov energie sa pomaly chýli ku koncu. Keď sa k tomu v posledných rokoch pridali nevyspytateľné ceny ropy a ich prudké výkyvy, šejkovia a emirovia dali jasný pokyn – postupný odklon od ropy a zameranie sa na zelené druhy energie.
Jednou z vedúcich krajín sú v tomto smere Spojené arabské emiráty. Kým napríklad Slovensko chce o desať rokov vyrábať z obnoviteľných zdrojov 19,2 percenta energie, Arabi sú oveľa ambicióznejší. „Cieľom je 30 percent vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030. Približne 25 až 30 percent elektriny by malo pochádzať z jadrových a solárnych zariadení,“ píše sa v strategickom pláne vlády v Abú Zabí.
Len o niečo smelšie plány má Európska únia ako celok. Začiatkom nasledujúcej dekády by zo zelených zdrojov malo pochádzať 32 percent vyrobenej energie.
Nezaostáva pritom ani Saudská Arábia. Korunný princ Muhammad bin Salmán predstavil pred časom program Saudi Vision 2030, súčasťou ktorého je zníženie závislosti arabskej ekonomickej jednotky od ropného sektora. Rijád v rámci programu oznámil plán investičnej podpory obnoviteľnej energie vo výške 50 miliárd dolárov. Okrem iného zahŕňa vznik niekoľkých veterných a slnečných elektrární.
Zmeny pozorujete na Arabskom polostrove už dnes. Počas cesty autom z letiska v Abú Zabí do centra mesta vidíte naokolo solárne panely. Tie sa nachádzajú aj na strechách či stenách najvyšších budov. Úrady navyše dbajú aj na kvalitu stavebných materiálov. Tie, ktoré sa nedajú stopercentne zrecyklovať, ako napríklad niektoré druhy cementu, sú preto zakázané. Aj samotní developeri uprednostňujú síce drahšie, ale zato kvalitnejšie a ekologickejšie materiály.