Po získaní nezávislosti od Británie v roku 1960 sa zmietala v občianskych vojnách, vo vojenských prevratoch a v krvavých pokusoch viacerých regiónov o odtrhnutie. Lídri, väčšinou z radov armádnych generálov, sa starali skôr o vyrabovanie štátnej pokladnice a naplnenie vlastných vreciek než o blahobyt obyvateľov.
Cesta k ekonomickému rozvoju sa Nigérijčanom otvorila až na prelome druhého a tretieho tisícročia, keď o ich budúcnosti konečne začali rozhodovať vlády zvolené v riadnych demokratických hlasovaniach. Rozbehli sa investície do modernizácie ekonomiky, v krajine vznikali banky a fabriky, rozširovala sa výroba. Tento trend pretrváva dodnes.
Peniaze na investície získavajú vlády predovšetkým z energetického sektora. Krajina má najväčšie náleziská čierneho zlata v Afrike – odhadujú sa na úrovni 35 miliárd barelov. Disponuje tiež bohatými zásobami zemného plynu. Zvyšujúcim sa ziskom krajiny pomáhala aj rastúca cena komodít na energetickom trhu. Dnes ťažba ropy zabezpečuje zhruba tri pätiny príjmov do nigérijského štátneho rozpočtu.
A práve na závislosť od energetického sektora začína tamojšia ekonomika doplácať. Podobne ako niektorí ďalší producenti, napríklad Rusko, trpí krajina prudkými výkyvmi cien aj dopytu po rope.
Podľa odhadov ekonómov tak bude Nigéria medzi hlavnými obeťami krízy spôsobenej šírením nového koronavírusu, ktorý zrazil cenu čierneho zlata výrazne nadol. Okrem prepadu ceny urobili ťažobným spoločnostiam veľké problémy aj karanténne opatrenia uvalené v námornej doprave. V uplynulých týždňoch a mesiacoch sa plavilo po moriach celého sveta niekoľko tankerov s miliónmi barelov nigérijskej ropy, ktoré žiadna krajina nechcela vpustiť do svojich prístavov.