Taký bol výsledok teroristických útokov na dovolenkárov v hlavnom meste Tunis a letovisku Sousse z roku 2015.
Tunisania sa z tejto rany zotavovali niekoľko rokov. Väčšina zavretých hotelov prešla rekonštrukciou, v pobrežných mestách vyrástli staveniská nových rezortov, vláda investovala do celkovej modernizácie segmentu veľké peniaze.
V polovici marca vyšli všetky tieto plány navnivoč. Tunisko, podobne ako mnoho ďalších krajín, sa v dôsĺedku pandémie uzavrelo pred celým svetom. Hotely a reštaurácie boli opäť nútené zatvoriť. Tisíce ľudí sa ocitli bez práce, straty v odvetví sa rátajú v miliónoch eur.
Náznak mierneho zlepšenia nastal na prelome júna a júla, keď sa obľúbená dovolenková destinácia opäť otvorila pre hostí zo zahraničia. Samozrejme, za prísnych bezpečnostných opatrení. Hotely môžu zákazníkom poskytnúť len polovicu svojej kapacity. Na letisku a v hoteloch sa začala pravidelne merať teplota hostí. „Slovensko je zaradené na oranžový zoznam krajín. Znamená to, že cestujúci zo Slovenska môžu vstúpiť na územie Tuniska s negatívnym testom COVID-19 nie starším ako 72 hodín,“ uvádza sa v pravidlách zverejnených na stránke slovenského ministerstva zahraničných vecí.
A keď si budete chcieť svoj pobyt v Tunisku predĺžiť na viac ako týždeň, musíte si spraviť test na koronavírus. Ak bude pozitívny, skončíte v tuniskej karanténe. A čo je pre mnohých azda najneprijateľnejšie – po návrate budú musieť absolvovať desaťdňovú karanténu na Slovensku.
Aj to je dôvod, prečo sa turisti z Európy do Tuniska, ako aj do ostatných tradične dovolenkových krajín regiónu Severnej Afriky ako je Egypt či Maroko, príliš nehrnú. „Príjmy z turistického sektora sa v lete prepadli takmer o 60 percent v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Ekonomika naviazaná na odvetvie turizmu stratila v druhom kvartáli tohto roka oproti vlaňajšku viac ako 21 percent,“ uviedla vo svojej štúdii centrálna tuniská banka.
Suchú štatistiku najlepšie dokresľuje každodenná realita v najznámejších tuniských letoviskách. Tie boli v prvej dekáde tohto milénia, teda ešte pred vypuknutím arabskej revolúcie, plné aj slovenských turistov. Dnes sa síce na plážach tuniských letovísk opäť opaľujú turisti, ide však o trochu inú klientelu, než na akú boli zvyknutí z uplynulých rokov. „K aktuálnemu dňu máme v hoteli 100 percent tuniských zákazníkov. Uvedomujeme si, že v náročných okamihoch sú to práve Tunisania, ktorí nám nedovolia prevádzku zatvoriť,“ cituje spravodajský portál news.gnet.tn Anisa Suissiho, generálneho riaditeľa hotela Président v jednom najznámejších domácich letovísk Hammamet.
Podľa neho sa mentalita tuniského obyvateľstva prejavila podobným spôsobom počas revolúcie v roku 2011, ako aj po atentátoch o štyri roky neskôr. Aj vtedy sa húfy Tunisanov vybrali dovolenkovať k moru, aby svojou trochou prispeli k záchrane turistického sektora, od ktorého je miestna ekonomika do veľškej miery závislá. A ako mnohí priznávajú – vychutnávajú si domáce pláže bez zahraničných turistov.