Pre porovnanie – priemerný plat v Tunisku dosahuje sotva zopár stoviek eur. Tomu zodpovedá aj cenové nastavenie v hoteloch. Kým pôvodná stratégia rátala s priemernou cenou ubytovania v hoteli Président 75 eur na noc, aktuálne nastavenie je 45 eur. To všetko pre manželský pár s dvoma deťmi.
Podobne k tomu pristúpili aj ďalšie hotely. Samozrejmosťou sú rôzne balíčky služieb poskytované k základnej cene zdarma. „Aj vďaka tomu sme dnes takmer úplne vybookovaní,“ doplnil Suissi.
Zaujímavosťou je takisto fakt, že koronakríza podľa oficiálnych údajov poškodila aj domáci turizmus. Dôvodom je skutočnosť, že do domácich štatistík započítavajú Tunisania aj obchodné kontakty so susednými krajinami severnej Afriky ako je Alžírsko či Líbya. A práve ľudia z týchto štátov tvorili v uplynulých rokoch veľkú časť klientely tuniských rezortov.
O tých teraz aspoň dočasne prišli. „Najciteľnejšia strata pre hotelierov je to, že sem nejazdia ani Alžírčania a Líbyjčania. Tí vždy platili pobyty v hotovosti a navyše im hotelieri účtovali oveľa viac peňazí než iným hosťom,“ uviedla pre HN Kateřina Dušková z pražskej pobočky Tuniského národného úradu pre cestovný ruch.
Čo sa týka európskych hostí, ešte do polovice augusta podľa nej lietali do Tuniska len charterové lety z Francúzska a Švajčiarska, hoci iba vo veľmi obmedzenom počte. V polovici uplynulého mesiaca dostali rovnakú výnimku aj české a poľské cestovné kancelárie. „Hotely inak fungujú cez víkendy výlučne pre Tunisanov. V ubytovacích zariadeniach je ešte zopár Talianov, Nemcov či Belgičanov. Všetko sú to však iba individuálni klienti,“ doplnila Dušková.
Práve turizmus pre pre tuniskú ekonomiku mimoriadne dôležitý. Je tretím najväčším segmentom – k hrubému domácemu produktu prispieva priemerne desiatimi percentami. Zároveň je však najdôležitejším zdrojom príjmov zahraničných mien.
Na turistický segment je nadviazaná väčšina pracovných miest v sektore služieb, ktoré tvoria viac ako polovicu tuniského trhu práce. Vzhľadom na prepad turistického odvetvia tak najviac strát pracovných pozícií zaznamenali práve služby. Ak si to rozmeníme na drobné, takmer 78 percent tržieb stratili služby v odvetví hotelov, reštaurácií a kaviarní. V segmente dopravných služieb to bola viac ako polovica.
Zároveň sa odhaduje, že príspevok služieb k hrubému domácemu produktu krajiny klesne tento rok takmer o tretinu. Tento vývoj výrazne pocítil celý trh práce, keď sa miera nezamestnanosti zvýšila z vlaňajších 15 percent na aktuálnych 18 percent.