Medzi ne nepochybne patrí potravinársky priemysel. K produktom, ktoré prinášajú najväčšie tržby do domácej štátnej pokladnice, sa zaraďuje olivový olej. A práve jeho výroba v uplynulých mesiacoch rástla najviac a aspoň trochu pomáhala zmierniť dosahy ťažkej koronakrízy. „Exporty tuniského olivového oleja by tento rok mali prispieť k príjmom do štátneho rozpočtu zhruba 4,25 percenta, čo je asi 700 miliónov eur,“ citoval arabský spravodajský portál Asharq al-Awsat prezidenta Tuniského národného úradu pre olivový olej Čokrího Bajúda.
Podľa neho ide o absolútny rekord, pokiaľ ide o výrobu aj vývoz olivového oleja. Celková tohtoročná produkcia sa odhaduje na úrovni 340-tisíc ton. „Dopyt rástol i napriek pandémii koronavírusu, ktorý ho neovplyvnil. Priemerný mesačný export tak dosiahol 45-tisíc ton.“
Na zvýšené dodávky sa tak môžeme tešiť aj v Európskej únii. Práve do európskej dvadsaťsedmičky smerujú štyri pätiny celkového vývozu tuniského olivového oleja. Ďalších 15 percent ide do Spojených štátov a Kanady. Na severoamerickom trhu sa Tunisania pokúšajú posilňovať svoje pozície. „Každoročne tam zaznamenávame rast vo výške päť až osem percent,“ pripomína Bajúd.
Celkovo však tuniskú ekonomiku, podobne ako hospodárstva iných krajín sveta, čakajú v dôsledku pandémie koronavírusu nelichotivé čísla. Naznačujú to dosiaľ zverejnené makroekonomické údaje. Hrubý domáci produkt sa v prvom kvartáli prepadol takmer o 12 percent, prvýkrát za deväť rokov. Pokles sa v druhom kvártali ešte prehĺbil.
Celý prvý polrok sa prepadávali tuniské exporty, keď slabý zahraničný dopyt poznačil predovšetkým segment hotových tovarov, ktorý stratil viac ako štvrtinu tržieb. V treťom kvartáli sa síce prísne protipandemické opatrenia zmiernili, tuniská ekonomika sa však začala vracať do normálnych koľají len veľmi pozvoľna.
Pre krajinu navyše predstavuje problém nestabilná politická situácia. V polovici júla odstúpil z kresla predsedu vlády Iljás Fachfach, ktorého úradovanie poznačilo pokračujúce vyšetrovanie korupčných káuz. Jeho nástupca Hišám Mišíší len pred pár dňami oznámil zostavu nového, technokratického kabinetu. A práve politická neistota spolu s oslabenými verejnými financiami znamená hrozbu pre schopnosť štátu zvládnuť blížiace sa splátky zahraničného dlhu.
Ďalším nepriaznivým faktorom je prudký prepad súkromnej spotreby, ako aj priamych zahraničných investícií. To všetko bude mať tvrdé dosahy na tempo rastu tuniskej ekonomiky. „Naši odborníci predpokladajú, že hrubý domáci produkt Tuniska poklesne tento rok o 4,9 percenta hrubého domáceho produktu. Na budúci rok by mala ekonomika opäť rásť, a to o 3,8 percenta,“ uvádza sa v štúdii analytickej spoločnosti FocusEconomics.