Čitateľská, prírodovedná aj matematická gramotnosť. Vo všetkých troch oblastiach majú podľa medzinárodného PISA testovania 15-ročných žiakov slovenskí žiaci slabšie výsledky v porovnaní s priemerom krajín OECD. Najslabšie sú v čitateľskej gramotnosti. Slovenské deti zaostávajú aj voči ostatným krajinám V4 vo všetkých oblastiach, s výnimkou Maďarska, v prípade matematickej gramotnosti.
Rozdiely vo výsledkoch medzi najlepšími a najslabšími žiakmi sú v porovnaní s krajinami OECD nadpriemerné. Sociálne a ekonomické zázemie žiakov má podstatný vplyv na ich úspech v škole, a teda aj na ich uplatnenie na trhu práce.
„Ak žiaci dnes nedosahujú dobré výsledky ani v základnej gramotnosti, je otázne, do akej miery budú schopní učiť sa nové veci a zručnosti podľa potrieb v budúcnosti,“ hovorí Peter Majer, hovorca Národnej banky Slovenska.
Ak sa tento trend nezvráti, dnešní tínedžeri budú bez potrebných vlastností čeliť automatizovanej práci, keď ich nízku kvalifikáciu už nebude treba. Miesta v automobilovom a spracovateľskom priemysle tak môžu byť ohrozené.
V kurze bude kreatívna práca s vysokou požadovanou odbornosťou. Nutné bude aj celoživotne sa vzdelávať a prechádzať do iných odborov.
Slabé výsledky pritom nedosahujú len študenti, ale aj slovenské vysoké školy. Tie zaostávajú aj v prípade regionálneho porovnania. V Šanghajskom rebríčku najlepších vysokých škôl sa v prvej tisícke umiestnila len jedna slovenská univerzita. Na porovnanie, Česká republika má v prvej päťstovke jedno zastúpenie a ďalších šesť univerzít sa umiestnilo v druhej päťstovke.
