Od slov k činom a k číslam so znamienkom plus. Dlhoočakávaný krok Európskej centrálnej banky sa stal realitou. ECB koncom minulého týždňa na svojom zasadnutí rozhodla o zvýšení základných krátkodobých úrokových sadzieb po prvýkrát od roku 2011. A to rovno o 50 bázických bodov. To je dvakrát viac, ako sa očakávalo po jej júnovom zasadnutí. Čo z toho vyplýva? Najnižšia depozitná sadzba v eurozóne vzrástla z –0,5 percenta na nulu, refinančná z nuly na 0,5 percenta. ECB tak nasleduje iné menové autority vo svete, ktoré v boji proti vysokej inflácii sprísňujú svoju menovú politiku. Americký Fed má aktuálne základnú sadzbu už 1,75 percenta a na porovnanie, Česká národná banka má sadzbu sedem percent. Ročný rast cien v eurozóne v júni dosiahol až 8,6 percenta, čo je viac ako štvornásobok dvojpercentného cieľa ECB.
Okrem toho, že centrálna banka odštartovala cyklus vyššej ceny za požičanie peňazí v celej eurozóne, zároveň schválila nástroj na ochranu transmisie (TPI), ktorý by mal pomôcť najzadlženejším krajinám prekonať súčasné náročné obdobie.
Draho ako v Česku?
To, čo, aktuálne pozorujeme, je len začiatok. „Prichádza rad zvyšovaní úrokov v menovej únii, ktorý bude prebiehať zrejme na každom ďalšom zasadnutí centrálnej banky. Najbližšie v septembri, keď by ECB sadzby mohla dvihnúť znovu o 25 – 50 bázických bodov,“ hovorí analytik VÚB banky Michal Lehuta.
Na roz...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.