Maďarské more. Takúto prezývku už desaťročia nesie Balaton, najväčšie jazero v strednej Európe. V časoch socialistického Československa, keď sa našinec dostal k moru maximálne tak do Bulharska či Rumunska, prípadne po zdĺhavých vybavovačkách do Juhoslávie – rozumej do dnešného Chorvátska –, bol práve Balaton ležiaci dve hodiny cesty autom z Bratislavy alternatívnou možnosťou na strávenie letnej dovolenky pri vode.
Keď sa po páde režimu zbúrala doslovne i v prenesenom význame železná opona, státisíce Slovákov zamierili k skutočnému moru do vzdialenejších a často i oveľa exotickejších destinácií. Balaton však v posledných rokoch opäť zažíva v mysliach domácich i zahraničných dovolenkárov renesanciu. „Turizmu v tejto oblasti najprv pomohla pandémia koronavírusu. Keď sa zatvorili hranice, mnoho Maďarov zostalo v rokoch 2020 a 2021 dovolenkovať doma. A pre tých, ktorí boli zvyknutí tráviť leto a prázdniny pri vode, bol práve Balaton prirodzenou voľbou,“ uviedla pre HN Júlia Bucz z komunikačného oddelenia spoločnosti Veszprém-Balaton 2023. Tá zastrešuje projekt maďarského Veszprému ako tohtoročného Európskeho hlavného mesta kultúry.
Najviac bolo Slovákov
Po tom, ako v roku 2018 Európska komisia rozhodla, že kultúrnou metropolou pre rok 2023 sa popri rumunskom Temešvári a gréckej Elefsine stane práve mesto ležiace pár kilometrov od Balatonu, prepukla vo Veszpréme veľká radosť, ale zároveň aj vedomie, že všetkých čaká veľký kus práce. „Tento projekt je dôležitý nielen pre náš región, ale pre segment cestovného ruchu v celom Maďarsku. Aj preto vznikol štátny fond na podporu tohto programu. Drvivá väčšina peňazí šla práve z neho – európske prostriedky boli využité skutočne v minimálnom množstve,“ hovorí pre HN Mihály Müller, šéf tlačového oddelenia Veszprém-Balaton 2023.
Celkový rozpočet projektu sa vyšplhal na 188 miliónov eur, z toho na infraštruktúru sa vyčlenilo 109 miliónov eur. Na porovnanie – rozpočet Košíc ako Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 dosiahol okolo 72 miliónov eur. V prípade Trenčína, ktorý sa rovnakým titulom bude pýšiť v roku 2026, plánuje štát podporiť túto iniciatívu sumou 15 miliónov eur.
Navyše – v roku 2018 ešte netušil, že o dva roky neskôr uzavrie covid prakticky kompletne cestovný ruch. Korona tak výrazne zasiahla do príprav na ročné kraľovanie európskej kultúre. Dnes sa ukazuje, že Veszprém a Balaton z celej tejto situácie vyviazli veľmi dobre – práve rok 2023 je prvým bez akýchkoľvek pandemických opatrení. „Chodia sem rovnako domáci i zahraniční turisti. Vo veľkom sem prúdia obyvatelia susedných krajín ako Rakúšania či Slováci, ale i Nemci, Holanďania či dovolenkári zo škandinávskych krajín,“ dopĺňa Júlia Bucz.
Samozrejme, keďže Veszprém je metropolou kultúry, vedenie mesta i celej Veszprémskej župy stavilo na množstvo kultúrnych podujatí. Celkovo ich bolo zhruba tritisíc v 24 rôznych kategóriách – na tri štvrtiny z nich mali návštevníci bezplatný vstup. Región navštívili a predstavili sa divákom také hviezdy svetovej scény ako Kraftwerk či Norah Jones. Podľa oficiálnych štatistík sa na hlavných podujatiach projektu zúčastnilo viac ako 600-tisíc divákov.
Medzi najobľúbenejšie kultúrne podujatia v regióne patrí už tradične džezový festival VeszprémFest. „Zvykne prilákať množstvo ľudí aj z vašej krajiny, a to nielen slovenských Maďarov, ale aj etnických Slovákov. Zaujímavosťou je, že práve slovenskí milovníci džezu tvoria najpočetnejšiu skupinu zahraničných návštevníkov VeszprémFestu,“ zdôrazňuje Mihály Müller.
Galérie v Balatonfürede
Prirodzene, kultúra vo Veszpréme nie je len hudba. Pri severnom brehu Balatonu leží mestečko Balatonfüred. Mimo sezóny má 13-tisíc obyvateľov, v lete sa tento počet vďaka dovolenkárom výrazne zvýši. Miestna samospráva tu v spolupráci so súkromnými developermi stavia novú veľkú promenádu Balaport. Jej súčasťou bude množstvo hotelov, reštaurácií a ďalšej turistickej infraštruktúry. Mimochodom, práve vďaka slávnemu menu a príťažlivosti „maďarského mora“ sa Balaton dostal i do názvu prezentácie projektu Európskeho hlavného mesta kultúry – Veszprém-Balaton 2023, hoci oficiálne je kultúrnou metropolou iba Veszprém.
Okrem kúpania či člnkovania v jazere a neodmysliteľného vychutnávania maďarskej gastronómie a vína kladie najnovšie Balatonfüred veľký dôraz na moderné umenie, konkrétne na výtvarné diela. V srdci letoviska sa nachádza Momü – Centrum moderného umenia. „Prezentujeme tu výtvory umelcov nielen z tohto regiónu, ale i z celého Maďarska. A občas máme dobrú spoluprácu i so slovenskými partnermi – napríklad v minulosti s Múzeom Milana Dobeša v Bratislave,“ prízvukuje pre HN András Szöllősi-Nagy. Tento popredný maďarský hydrológ a zberateľ výtvarného umenia je spolu so svojou manželkou Judith Nemesovou zakladateľom a majiteľom centra Momü. „Keďže priestory nášho múzea sú skutočne veľkorysé – ide o dva prepojené veľké domy –, svoje diela tu mám i ja. Uvidíte tu napríklad môj totem,“ dopĺňa pre HN svojho muža Judith, ktorá je uznávanou maďarskou výtvarníčkou.
Kúsok vyššie nad Momü sa nachádza ďalšie zaujímavé múzeum – Galéria Vaszary. Sídli v bývalej vile Klaudia Františka Vasariho, ktorý bol v druhej polovici 19. storočia benediktínskym mníchom, neskôr arciopátom v Panonhalme, ostrihomským arcibiskupom, uhorským prímasom a kardinálom. A začiatkom septembra 1915 v Balatonfürede aj zomrel. „Aktuálne tu máme výstavu umelkyne Dóry Maurerovej. S obľubou sem chodia nielen domáci, ale aj zahraniční návštevníci, ktorí dovolenkujú pri Balatone,“ uvádza pre HN kurátorka výstavy Mónika Zsikla.
Stopy po Svätoplukovi?
Všetkými týmito aktivitami chcú Maďari nielen prilákať väčší počet turistov, ale zároveň predĺžiť ich pobyt v niektorom z miestnych rezortov. A evidentne sa im to darí. „V tomto roku sme napríklad zaznamenali zvýšenie priemernej dĺžky pobytu z 3,2 noci na 3,7 noci,“ uvádza Mihály Müller.
Úlohou miestnych profesionálov v cestovnom ruchu zostáva v každom prípade zvýšiť najmä počet zahraničných návštevníkov. Pre nich je zatiaľ v rámci Maďarska prirodzeným hlavným magnetom metropola Budapešť. Aj titul Európske hlavné mesto kultúry by však mal prispieť k väčšiemu záujmu o Veszprém či iné regióny.
Treba totiž priznať, že kultúra sem stále ťahá hlavne domácich Maďarov. Na druhej strane to, že Veszprém je v tomto smere skutočne úspešný, potvrdzujú aj čísla. Kým na celonárodnej úrovni klesol za prvých deväť mesiacov tohto roka počet domácich hostí, ktorí strávili v niektorom z ubytovacích zariadení minimálne jednu noc, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o takmer sedem percent, samotný Veszprém zaznamenal rast o viac ako 37 percent. Avšak mesto zároveň boduje i na medzinárodnom poli – do jeho centra prišlo vo večerných hodinách takmer o štvrtinu viac zahraničných návštevníkov než vlani.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám -7% na dočítanie.
Zostáva vám -7% na dočítanie.