Manažérka Duálnej Akadémie pre HN: Na Slovensko sme priniesli nemecký typ vzdelávania. Na Západe má úspech

Pochádzate z Nemecka. Rozhodli ste sa prísť na Slovensko kvôli pracovnej ponuke z Duálnej Akadémie v Bratislave?

Vôbec nie, na Slovensko som prišla dávno predtým, než som prijala ponuku z Duálnej Akadémie. Dôvodom môjho príchodu bola v skutočnosti práca môjho manžela Jensa, ktorý je takisto ako ja Nemec. V Nemecku som síce mala veľmi dobrú prácu v jednom priemyselnom podniku na oddelení kontrolingu, ale cítila som, že potrebujem zmenu. V tom čase som stratila oboch rodičov, prežívala som ťažké obdobie, tak som si povedala – prečo nie? Poďme a vyskúšajme to. V roku 2002 sme teda išli najprv do Prahy, kde manžel dostal prácu v medzinárodnom koncerne PricewaterhouseCoopers (PwC). Pôvodný plán bol pritom taký, že tam zostaneme tri roky. Napokon z toho boli roky štyri.

Môžete povedať niečo bližšie o tom, z akého nemeckého regiónu pochádzate?

Ja som od Heidelbergu v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko. Je to malé, ale veľmi pekné mesto, ktoré leží medzi Frankfurtom nad Mohanom a Stuttgartom. Nachádza sa tam druhá najstaršia univerzita v strednej Európe, založená v roku 1386. Keďže ste študovali nemecký jazyk a literatúru, tak dobre viete, že v Heidelbergu pôsobili aj známi nemeckí básnici Johann Wolfgang Goethe a Friedrich Schiller.

Z Prahy ste šli rovno do Bratislavy? Neťahalo vás to ísť naspäť do Heidelbergu? 

Manžel mal v roku 2006 ponuku z PwC, aby zostal ešte dva roky, avšak nie v Prahe, ale v Bratislave. Povedali sme si – OK, hoci nemám ani poňatia, ako to vyzerá v Slovenskej republike, nikdy predtým som tu nebola a nepoznám to tu, viem len to, že blízko je Viedeň, ale ideme. Pôvodne to naozaj bolo na dva roky, ale sám viete, ako chodí život. Teraz máme rok 2024 a stále sme tu v Bratislave, už 18 rokov. Je to naozaj dosť dlhý čas (úsmev).

Aké boli vaše začiatky v Bratislave?

Musím povedať, že pre mňa osobne boli začiatky dosť ťažké. Mám dcéry, dvojčatá, ktoré vtedy mali jeden a pol roka. Takže sme sem prišli, nepoznala som tu nikoho, mala som dve malé deti a musela som organizovať všetko, celý život úplne od začiatku. Bolo to dosť náročné. V tom čase mi okrem iných pomáhal Medzinárodný ženský klub tu v Bratislave (IWCB), odkiaľ som získavala prvé kontakty a tipy. Na začiatku svojho tunajšieho pôsobenia som bola tri roky finančnou riaditeľkou IWCB.

Ako sa ďalej vyvíjala vaša profesionálna kariéra?

V roku 2006 som si všimla, že na Palisádach existuje Nemecká škola. Bola v tom čase úplne nová, vznikla v roku 2005. Dcéry tam v roku 2007 začali chodiť do materskej školy. A náhoda chcela, že som v roku 2008 začala v tejto škole pracovať ako členka predstavenstva. Najskôr som bola pokladníčka a finančná riaditeľka, no a posledné štyri roky som tam už pôsobila ako predsedníčka predstavenstva. Celkovo som tam strávila 12 rokov. Bolo to veľmi zaujímavé, pretože som sa naučila veľa nového a spoznala inšpiratívnych ľudí.