Napríklad v roku 2009, teda v druhej polovici svojej prvej vlády, keď presadzoval, aby sa rozšírili kompetencie prezidenta. Jozef Halecký z HZDS či neskoršia premiérka Iveta Radičová vtedy vyslovili predpoklad, že Fico si týmto spôsobom posilňuje budúcu moc pred tým, ako sám bude kandidovať vo voľbách hlavy štátu. „Ubezpečujem vás, že v roku 2014 už v politike nebudem," reagoval vtedy na tieto úvahy Fico.
Neúspešný kandidát
Neskôr sa ukázalo, že Halecký aj Radičová mali pravdu. Fico v roku 2014 naozaj kandidoval za hlavu štátu, v druhom kole volieb ho však drvivo porazil súčasný prezident Andrej Kiska. V každom prípade, už vtedy Fico uvažoval o odchode zo straníckej politiky. Prirodzene, určitý vplyv nad dianím v Smere by si ponechal. Ako prezident by však musel byť nadstranícky a svoje kreslo lídra by musel odovzdať niekomu inému.
Už vtedy sa uvažovalo, kto by mohol byť jeho nástupcom. „Ako hlavný kandidát sa ukazoval minister vnútra Robert Kaliňák. Vzhľadom na jeho vzťahy s podnikateľom Ladislavom Bašternákom, ktorý je spájaný s podozreniami z daňových únikov, by však dnes takéto niečo nebolo možné. Teraz sa ako o korunnom princovi hovorí skôr o Petrovi Pellegrinim," uvádza Koziak.
Rýchly kariérny rast
Pellegrini sa do popredia Smeru začal predierať počas druhej Ficovej vlády. V júli 2014 sa stal ministrom školstva, v novembri toho istého roka už nahradil nepopulárneho Pavla Pašku vo funkcii predsedu parlamentu. V súčasnej vláde, kde kreslo šéfa národnej rady obsadil predseda koaličnej SNS Andrej Danko, sa Pellegrinimu ušla pozícia vicepremiéra pre investície a informatizáciu.