Na tento krok by bola potrebná zhoda všetkých koaličných partnerov a nielen áno od Andreja Danka. Problém tiež vyvstáva z financovania. Aj keď sa peniaze tento rok ušetrili, ten ďalší to tak byť už nemusí. Riešením by bolo aj zvýšenie príjmov z reklamy, čo však napríklad Béla Bugár, predseda strany Most-Híd odmieta. A čerešničkou na torte je aj postoj verejnosti a opozície, že doteraz verejnoprávna televízia so svojimi zásadami nestrannosti, nezaujatosti a objektívnosti sa bude odrazu hrdiť prívlastkom štátna, čo si Slovensko od čias Česko-slovenskej televízie nepamätá.
Štátnymi by sa tak nestali iba deväť okruhov rozhlasu a dva vysielacie okruhy televízie, Jednotka a Dvojka, ale aj avizovaná športovo-publicistická Trojka, ktorá sa má podľa Rezníka spustiť najneskôr v roku 2020 s Olympijskými hrami v Tokiu. Danko chce, aby sa štátnou stala aj tlačová agentúra TASR, dôvodom je podľa neho transparentnejšia voľba riaditeľov.
„Návrhy na zoštátnenie verejnoprávnych médií na Slovensku či v Česku treba vnímať ako zle zakrytú snahu zbaviť tieto médiá politickej nezávislosti, ktorý im verejnoprávny model do značnej miery zaručuje,“ vysvetľuje Václav Štětka, odborník na médiá z Loughborough University a dodáva: „Ako má táto transformácia verejnoprávnych médií na štátne dôsledky pre redakčnú autonómiu vidíme veľmi zreteľne v Maďarsku a v Poľsku. Tento vývoj nesmierne poškodzuje dôveryhodnosť týchto staníc a preto ich skôr vnímajú ako nástroj vládnej propagandy než ako tvorcov profesionálneho spravodajstva a poskytovateľov objektívnych informácií.