Prvým zákonom je zákon 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii. Bol prijatý 14. septembra 2000 a upravuje postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu a tiež práva a povinnosti vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a právnických osôb alebo fyzických osôb.
Nasleduje ho zákon o Rozhlase a televízii Slovenska z 15. decembra 2010. Upravuje postavenie, poslanie, úlohy a činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska, jej orgánov a hospodárenie a financovanie RTVS. Prijatím tohto zákona sa spojili dovtedy dve oddelené verejnoprávne inštitúcie – Slovenský rozhlas a Slovenská televízia. Inštitúciu RTVS zákon definuje ako verejnoprávnu, národnú, nezávislú, informačnú, kultúrnu a vzdelávaciu inštitúciu, ktorá poskytuje služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Pri zákone treba zdôrazniť aj ďalší bod, ktorý upravuje, a to financovanie RTVS. Medzi hlavné príjmy RTVS podľa neho patrí: príspevok zo štátneho rozpočtu, príjmy z vysielania mediálnej komerčnej komunikácie, od sponzorov za financovanie programov, z prenájmu a predaja majetku RTVS a iné.
Ďalším zákonom je zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS, ktorý upravuje platenie úhrady, teda koncesionárskych poplatkov. K platiteľom patrí buď fyzická osoba, ktorá je evidovaná ako odberateľ elektriny v domácnosti alebo zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov. Úhrada 4,64 eura sa platí za každý začatý kalendárny mesiac. Polovičná sadza je pre poberateľov dôchodkov, dávok v hmotnej núdzi a iných, pre ktorých to určuje zákon.