„Nikto nevraví, že to bude ľahké. Bude to záležať od dennodenného nasadenia každého v Progresívnom Slovensku. Vieme však, že ak budeme poctivo pracovať na budovaní hnutia - zapájať čo najviac kvalitných ľudí, mať pozitívnu víziu a transparentné financovanie, tak to vo voľbách 2020 dokážeme,“ dúfa Štefunko.
Strana si podľa svojho vyjadrenia na stránke facebooku ešte pred registráciou hnutia začiatkom novembra zadala v agentúre Focus súkromný prieskum. Vyplynulo z neho, že takmer desať percent ľudí chcú hnutie voliť alebo jeho voľbu aspoň zvažujú. Na facebooku majú teraz vyše 14 700 fanúšikov, čo je len o asi sto menej ako kolegovia zo strany Spolu - Občianska demokracia Miroslava Beblavého, ktorá už tiež požiadala o registráciu. Práve s touto stranou sa im vyčíta veľká podobnosť. Medzi politikmi sa hovorí aj o spojení týchto dvoch strán, aby im vo voľbách neprepadli hlasy.
„Začiatok je veľmi nešťastný. Oba subjekty vznikajú približne v rovnakom čase, chcú osloviť zhruba rovnakého voliča a majú až príliš podobné logá, čo môže nakoniec zmiasť niektorých voličov, respektíve spôsobiť to, že ich vznik a existenciu si mnohí nevšimnú,“ myslí si Jozef Lenč.
V rozhovore pre HN Televíziu Štefunko možnú spoluprácu s Miroslavom Beblavým priznal. Podľa neho majú však odlišný spôsob komunikácie. Ako Beblavého strana komunikuje z pozície siedmich nezaradených poslancov cez zákony, Progresívne Slovensko zase buduje svoju podporu zdola. Spolu sa priamo nenazýva ako alternatíva k súčasným politickým stranám, ale ich cieľom je, aby ľudia na Slovensku nemuseli voliť menšie zlo. K ich základným cieľom patrí silná a moderná ekonomika či rovnaký meter pre všetkých.
K progresívcom sa v programe približujú aj snahou o lepšiu zdravotnú starostlivosť, kvalitné vzdelávanie a proeurópsku orientáciu Slovenska. Na pláne majú tento rok prípravu programových téz a 50 kľúčových návrhov zákona. Čo však progresívci zatiaľ nespomínajú, snahou zoskupenia Beblavého je aj zapojenie sa do komunálnych volieb a uspieť tak v samosprávach s vlastnými starostami, primátormi či poslancami.
Ako teda najlepšie osloviť voličov? „Progresívne Slovensko by mohlo uspieť, ak by sa ideovo profilovalo ako sociálno-liberálne hnutie, ktoré chce osloviť ľavicového voliča. Nemyslím si, že je rozumné sa zbytočne tlačiť do dnes už preplneného spektra pravice. Ak chce byť relevantnou alternatívou voči SMERu, musí mať ambíciu získať súčasných aj minulých voličov, ktorí sú sklamaní z politiky SMERu, ale stále sú ideovo ukotvený naľavo od stredu,“ ozrejmuje Lenč.
Spolu a Progresívne Slovensko sa teda navzájom hodnotia ako najbližší politickí partneri.
Štefunko si myslí, že síce sa niektorí ich voliči prekrývajú, nie je to prípad všetkých, z čoho pramení aj ich pozitívny prístup k volebným výsledkom. Aj keď teda rátajú s odlivom voličov z tradičných strán, isto neočakávajú príliv z tých strán, ktoré sú motivované extrémnymi emóciami či nenávisťou.