Občania mu v roku 2014 zverili svoju dôveru, aby ich zastupoval na čele krajiny a reprezentoval Slovensko v zahraničí. Teraz je však situácia iná. Skoro štyri roky po voľbách Kiska naráža na dopad nedostatočného využitia dôvery svojich voličov.
Patrí k tomu aj jeho nezáujem o premiérsku stoličku či o založenie politickej strany, ktorou by v parlamente konkuroval súčasnému establišmentu podobne, ako v druhom kole volieb porazil Roberta Fica. Svoje rozhodnutie vtedy odôvodnil tým, že jeho manželka čakala dieťa.
V júli sa mu v poradí tretí syn aj narodil, čo je vôbec prvýkrát v histórii Slovenska, že prezidentovi či premiérovi pribudol prírastok počas výkonu jeho funkcie.
O založení strany sa hovorilo v spojení s kritikou na premiéra, keď mu vyčítal vzťahy s ruskými predstaviteľmi či kauzu Bašternák.
Voličov pri prezidentských voľbách zaujal práve tým, že chcel byť prvým nezávislým, a aj nestraníckym prezidentom a aj keď v porovnaní s inými nebol všeobecne známy, svoju dôveryhodnosť si dokázal vybudovať od piky.
Kiska na margo kandidatúry uvádza, že ju oznámi najneskôr do konca septembra.
Pre obyvateľov tak toto otáľanie môže znamenať, že Kiskov záujem zastávať práva voličov je ohraničený na dobu určitú, teda na dobu v prezidentskom úrade a ani o deň dlhšie.
Možným kandidátom na prezidenta sme sa venovali aj tu.