Koalícia sa totiž stále nedohodla na systémovej úprave platov, o ktorej sa hovorí už od konca minulého roka. Koaličný Most-Híd pritom avizoval, aby sa zmeny dotiahli čo najskôr a platili už od júna, proti čomu však bol Smer-SD aj SNS. Tá má byť tejto téme stále otvorená, Smer-SD však komentovaním nehýril.
„SNS nepodporí žiadne zmeny v odmeňovaní, kým nebude vyriešený problém komplexne v celej spoločnosti,“ uviedla koncom septembra riaditeľka kancelárie predsedu SNS Danka Zuzana Škopcová. Hnutie OĽaNO zas navrhuje zmrazenie platov pre niektorých ústavných činiteľov a návrh predložili aj na októbrovú schôdzku.
Terčom kritiky bolo minulý rok zmrazenie platov v zrýchlenom režime, proti návrhu expremiéra Roberta Fica vystúpili vtedy koaliční partneri aj časť poslancov Smeru-SD. Kríza v koalícii sa nakoniec vyriešila symbolickým navýšením platov o jedno euro dovtedy, kým sa nenájde systémové riešenie.
Odmeňovanie poslancov chceli riešiť tiež v máji, ale vláda ho pre nedosiahnutie dohody stiahla.
K hlavným zmenám v platoch má patriť, že sa platy poslancov a iných ústavných činiteľov nebudú odvíjať od priemerného zárobku v národnom hospodárstve, ale od mediánu, strednej hodnoty na mzdovej škále obyvateľov.
Druhou zmenou tiež je, aby sa plat nerozdeľoval na dve časti, paušálne náhrady a základný plat, ale aby sa spojili. Spolu by tak aj podliehali odvodom, tie sa totiž v súčasnosti na náhrady nevzťahujú.
Súčasný plat poslanca je teraz trojnásobkom priemernej mzdy, od roku 2011 si ho poslanci zmrazujú. Hrubý plat poslancov bez paušálnych náhrad je 1961 eur. Paušálne náhrady sa pohybujú od 1 400 do 1 600 eur.