Na Slovensku sa ako jeho úspechy najviac spomínajú vyjednávanie ohľadne plynu z Ruska, ktorý bude naďalej tiecť aj cez Ukrajinu. Šefčovič mal tak podľa analytikov prispieť k dohode medzi Rusmi, Ukrajincami a Európskou úniou.
Aj počas Tatrasamitu hovoril o dlhodobom cieli vytvoriť medzinárodné konzorcium, ktoré by prevádzkovalo ukrajinský plynovod. Európska únia koncom januára sprostredkovala rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom o budúcom tranzite ruského plynu cez Ukrajinu, na čom sa zúčastnil aj Šefčovič. Ďalšie rokovania majú pokračovať v máji.
Oznámil tiež vznik Slovenskej aliancie pre batérie, čím reagoval na rastúci dopyt po elektrických autách. „Slovensko sa veľmi jasne prihlásilo k tomu, že chce ostať lídrom v oblasti automobilového priemyslu,“ uviedol dávnejšie pre HN.
Opatrením tak chce zabrániť tomu, aby sme všetky batérie dovážali z Ázie. Prvá gigafabrika už vznikala vo Švédsku, plánuje sa aj v Nemecku, vo Francúzsku či v Poľsku. Na Slovensku by sme mali vedieť vyrobiť batérie na prelome desaťročí.
Na Slovensku presadil, že v roku 2023 skončia vládne dotácie na ťažbu uhlia, čím zachránil ekologickú situáciu na hornej Nitre. S kolegom Caňetom tiež predložil nový zákon o energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojoch.
Keď sa Šefčovič ešte uchádzal o post predsedu Európskej komisie, ako svoje hlavné míľniky uvádzal novú agendu pre migráciu, keďže doterajšia bola pre neho iba trampolínou pre extrémistické krajne pravicové strany.
Ďalej chcel tiež posilnenie priemyselnej politiky, aby sa o tomto storočí hovorilo ako o európskom, a nie iba ako o čínskom či americkom. O tom, že jeho plány boli správne z pohľadu Bruselu, svedčí aj to, že mal pri kandidatúre podporu viacerých európskych strán.
V prípade neúspechu v Komisii sa chcel ďalej venovať priemyselnej politike, modernizácii obchodnej politiky a hospodárskej súťaže a zabezpečiť, aby sa Európa stala industriálnou veľmocou.