V tomto trende nezaostáva ani Slovensko. Ministerstvo hospodárstva vydalo minulý december dokument „Návrh Integrovaného národného energetického a klimatického plánu“. Jedným z jeho cieľov je definovanie vývoja energetiky, ktorý bude v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.
Tento plán počíta s využívaním jadrovej energie ako hlavného bezuhlíkového zdroja elektriny.
Spomenutá havária vo Fukušime vyvolala v Európe sprísnenie predpisov týkajúcich sa bezpečnosti prevádzky jadrových zdrojov. Sprísnenie sa pretavilo do viacerých nových technických opatrení známych pod pojmom „pofukušimské opatrenia“, ktoré je nevyhnutné vykonať na fungujúcich jadrových elektrárňach a ešte vo väčšom rozsahu pri budovaní, spúšťaní a prevádzke nových zdrojov.
Podľa Svetovej jadrovej asociácie v súčasnosti okolo 30 krajín zvažuje, plánuje alebo začína programy jadrovej energie. Spojené arabské emiráty spolu s Bieloruskom, Bangladéšom a Tureckom v súčasnosti stavajú svoje prvé jadrové elektrárne.
Napriek tomu, že ide o značný počet krajín, neočakáva sa od nich, že by v jadrovej energetike spravili väčšiu dieru do sveta. Ako ďalej uvádza asociácia, rozhodujúcimi hráčmi budú stále tie krajiny, kde je táto technológia zavedená už dlhšie.
Na druhej strane, viaceré krajiny sa rozhodli pre opačný krok. Taliani sa zaviazali, že si prívlastok „jadrový“ vôbec nebudú písať po referende v roku 1987. V roku 2010 sa však k tejto energetike rozhodli vrátiť až nakoniec vlani úplne ukončili využitie jadrovej energie pre výrobu elektriny. Švajčiarsko a Španielsko zas v minulosti zakázalo výstavbu nových reaktorov.
Japonsko a Taiwan chce ich počet drasticky znižovať. Mexiko sa rozhodlo vydať skôr cestou elektrární na zemný plyn a Belgicko sa chce so všetkými jadrovými elektrárňami rozlúčiť do roku 2025.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
