Začiatkom júna si oba národy pripomenuli sté výročie podpísania Trianonskej dohody, ktorá nakreslila nové hranice medzi oboma našimi národmi a Maďarov oklieštila o veľkú časť územia.
Premiér Matovič túto príležitosť využil na to, aby pozval na stretnutie stovku Maďarov žijúcich na Slovensku. Časť z nich reagovala požiadavkami, ktoré oživili dávnu túžbu Maďarov po väčšej autonómii.
Orbán zase vystúpil s pomerne ostrým prejavom v maďarskom Novom Meste pod Šiatrom, v ktorom okrem iného označil Trianon za historickú nespravodlivosť a otvorene hovoril o jej náprave.
Na stretnutí s Matovičom v Budapešti šéf maďarskej vlády povedal, že naše národy nikdy nebudú mať spoločný pohľad na Trianon. Obaja premiéri sa však zhodli v tom, že teraz sa treba pozerať do nbudúcnosti a hľadať možnosti ďalšej spolupráce.
Za historickú krivdu považuje veľká časť Maďarov aj Benešove dekréty, na základe ktorých boli z Československa odsunuté mnohé maďarské i nemecké rodiny a štát im zhabal majetok. Odvtedy sa z úst niektorých maďarských i nemeckých predstaviteľov, predovšetkým z radov nacionalistických lídrov, ozývajú hlasy požadujúce revíziu dekrétov, odškodnenie odsunutých rodín či reštitúciu ich majetku.
V roku 2009 zase vyvolal veľké diskusie pokus vtedajšieho maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na odhalení sochy svätého Štefana v Komárne, kam ho pozval tamojší primátor Tibor Bastrnák. Sólyom došiel len do polovice mosta medzi maďarským Komáromom a slovenským Komárnom. Naše ministerstvo zahraničných vecí odovzdalo predstaviteľovi maďarskej ambasády diplomatickú nótu, ktorou Sólyomovi odoprelo na celý deň vstup na slovenské územie.
Práve Komárno je aktuálnym symbolom novej etapy spolupráce medzi našimi národmi. Už o niekoľko týždňov tu majú odovzdať do užívania nový cestný most v celkovej hodnote takmer 120 miliónov eur. Peniaze na jeho konštrukciu putovali z eurofondov, konkrétne Nástroja na prepájanie Európy.
Okrem toho obe krajiny plánujú v blízkej budúcnosti otvoriť niekoľko ďalších hraničných priechodov.