Začiatkom 90. rokov písal dizertačnú prácu o ekonomickom vplyve olympijských hier. A o dve dekády neskôr maďarské médiá zistili, že Schmitt pri jej príprave vykradol prácu bulharského športového odborníka Nikolaja Georgieva. Celkovo z 215 strán dizertačnej práce ich od Georgieva opísal rovných 180. Ďalších 17 strán si vtedajšia maďarská hlava štátu „požičala“ od nemeckého športového sociológa Klausa Heinemanna.
Po prevalení škandálu v roku 2012 Schmitt spočiatku všetky obvinenia odmietal a trval na svojej nevine. „Dizertačnú prácu som urobil poctivo,“ ubezpečoval médiá. Senát Semmelweissovej univerzity v Budapešti mu však po preskúmaní práce aj okolností jej vzniku doktorský titul zneplatnil. Po tomto verdikte Schmitt odstúpil z prezidentskej funkcie. A o vyše roka neskôr sa titulu aj sám formálne vzdal. Stalo sa tak po tom, ako akademický výbor rozhodol, že jeho dizertačná práca nespĺňa obsahové kritériá ani viaceré formálne požiadavky.
Rovnako v roku 2012 obvinili z opisovania cudzích textov pri písaní dizertačnej práce aj vtedajšieho rumunského premiéra Victora Pontu. V 297-stranovom materiáli mal skopírovať dovedna až 115 strán. Odvtedy sa s Pontom, ktorý vo funkcii predsedu vlády skončil v roku 2015, vliekli súdne spory. Len pred pár dňami ho rumunský najvyšší súd definitívne uznal za vinného z plagiátorstva.