To bola živná pôda pre nastupujúcu hviezdu slovenskej politiky – Roberta Fica. Ten po neúspešných snahách presadiť sa v radoch materskej Strany demokratickej ľavice založil v novembri 1999 nový subjekt – stranu Smer, ktorá dostala prívlastok sociálna demokracia.
V tom čase bolo jasné, že dni SDĽ sú pomaly spočítané. Fico to využil a prakticky vysal celú ľavicovo zmýšľajúcu časť slovenského elektorátu. Keďže v tejto sfére politického spektra mu chýbala relevantná konkurencia, preferencie Smeru v nasledujúcich rokoch nezriedka prekračovali 40 percent.
Aj keď však navonok Fico vystupoval ako ľavicový politik, jeho reálne kroky až také ľavicové neboli. Rovnú daň zrušil až od januára 2013, teda počas svojej druhej vlády. A jeho daňové a odvodové reformy negatívne zasiahli nielen veľké spoločnosti, ale aj živnostníkov či priamo zamestnancov. Teda tých, ktorých má ľavica primárne svojou politikou chrániť a brániť.
Až počas svojej tretej vlády, keď mu preferencie začali klesať, sa Fico vrátil k tradičnej sociálno-demokratickej rétorike. Okrem iného predstavil niekoľko sociálnych balíčkov za stovky miliónov eur.